Ninjababy

Z tohto námetu mohla vzniknúť psychologická dráma, sociálna dráma či bláznivá komédia. Alebo všetko naraz, čoho výsledkom je niečo, čo by som nazval melancholická ľahká feel good komédia. Je zázrak, že to v tejto forme funguje, pretože smerom k záveru sa nálada aj charakter filmu menia a keď sme mali jednu postavu brať ako v podstate jednorozmerného záporáka, tak sa z neho vykľuje skrátka normálna ľudská bytosť. Rakel žije život, aký nie je príliš akceptovateľný, avšak je tak stvárnená, že je veľmi sympatická. S tým súvisí aj fakt, že Rakeline prehovory s plodom sú v skutočnosti vnútorné monológy so svojim svedomím. No a pokiaľ si myslíte, že je vám jasné, kam to všetko smeruje, tak tu prekvapí film najviac a práve v týchto momentoch je najviac onou psychologickou drámou viac než príjemnou komédiou. (21.09.2024)

Nuž, v Nórsku je to tak. Keď ostanete zbúchaná, tak ako správna liberálna žena máte silný odpor k materstvu ako takému, je to prežitok, výmysel nadradených mužov, preč s tým. Ale keď už sa nedá tá vyspelosť potvrdiť potratom, tak už ostáva len adopcia, hlavne sa toho zbaviť. Lebo vy, ako pokroková žena, vlastne ani neviete s kým to máte, ale keďže sme v Nórsku, tak prvý vás napadne Iránec, to je jasné, kto iný skoro pri polárnom kruhu? A keď prekvapivo on nie, tak ostali už len hipsteri. Mimo tohto progresívny film o tom, že nebyť matkou je úžasné, obsahuje vtipné scénky, má dobré grafické stvárnenia, keďže je natočený na základe grafického románu, ale niektoré scénky som nemusel ani v animácii - napríklad výstrek semena priamo na dieťatko v maternici. Priznám sa, nechýbalo mi to. Ani prehnané sexuálne scény s ochkaním, ktoré z Osla bolo počuť až niekde v Bangkoku. No hoci film celkovo pôsobí ako reklama na to, že materinský inštinkt je len sociálny konštrukt resp. až niečo choré a spiatočnícke, posledná scéna ma upokojila v tom, že tvorcovia našli v hlavnej postave aj niečo v pozadí, kde sa z pohľadu očí dalo vyčítať, že prirodzenosť zo seba nevypudíš. (08.08.2023)

Docela nápaditá dramedie z Norska o holce, která paří, řádí, spí s každým na potkání, aby následně zjistila, že je v asi šestém měsíci těhotenství. Že to není možné? Tak to řekněte těm, co porodí aniž by to věděli celých devět měsíců. Ninjababy je ale se svými kreslenými vsuvkami poměrně příjemně originální a sem tam i trefně vtipný a úderný. (05.12.2023)

Hlavní hrdinka nepatří k těm ženám, které touží stát se matkou. Nejradši by pořád jenom pařila. Jenže jak už to tak většinou bývá, každá sranda něco stojí... Norská režisérka a scenáristka Yngvild Sve Flikke servíruje divákům takovou správně pošahanou dramedii o nechtěném těhotenství. Kombinace hraných pasáží s vtipnou animací či malůvkami film ozvláštňuje a dodává mu na jisté atraktivitě. Navíc se to tady hemží skvělými hereckými výkony. Ba ani hudba není špatná. (80%) (09.05.2024)

Aj keď podľa popisu to nepôsobilo až tak lákavo, tak som dal tomu šancu (najmä vďaka nadpriemerným hodnoteniam). A dobre som spravil! Scenár síce nebol nič extra, ale bohato to vyvážila ústredná postava Rakel, ktorá mala skutočne svojský prejav, prevažne plný sarkazmu a irónie - a práve to hnalo celý film vpred. Keď Rakel stojí pred dilemou, čo s dieťaťom, tak sa dej poriadne rozvíja do rôznych sfér. Zaujímavo pôsobí aj postava s poetickým menom "Dick Jesus" (kto toto vymyslel, si zaslúži potlesk). Výborná komédia prechádzajúca miestami do dramédie. Jediné, čo mi na tom celom prekážalo, bola tá otravná animovaná postavička Ninjababy (ktorá tu má zrejme pôsobiť originálnym dojmom - ale mne tam skôr prišla na obtiaž). 4* (19.08.2023)