Réžia:
Orson WellesKamera:
Russell MettyHudba:
Bronislau KaperHrajú:
Edward G. Robinson, Loretta Young, Orson Welles, Richard Long, Konstantin Shayne, Billy House, David Bond, Brother Theodore, Erskine Sanford, Ethan Laidlaw (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Vyšetřovatel Wilson z komise pro válečné zločiny pátrá po uprchlém nacistovi Franzi Kindlerovi, který se za války podílel na genocidě židovského národa a dosud věří v nacistické ideje. Stopa zavede Wilsona až do poklidného connecticutského městečka Harper. Kindler tu působí pod falešným jménem Charles Rankin jako všemi respektovaný a oblíbený učitel v chlapecké škole. Právě si bere za ženu soudcovu dceru Mary Longstreetovou. Aby se vyhnul vyzrazení, zabije bývalého kolegu Meinikeho, který ho vyhledal. Pátrající Wilson tak přijde o jediného svědka. Jediné, čeho se může chytit, je Kindlerova vášeň pro starožitné hodiny...
Po veledílech Občan Kane a Skvělí Ambersonové natočil Orson Welles příběh v téměř hitchcockovském stylu, založený na přímočarém vyprávění, jasně rozehraných charakterech a pozvolné gradaci napětí. Dokázal tak, že je schopen natočit kvalitní a přitom zcela osobitý hollywoodský film, třebaže ani Cizinec se ve své době nesetkal s žádoucím diváckým ohlasem.
(oficiálny text distribútora)
Videá (1)
Recenzie (106)
Napínavý poválečný thriller s hutnou atmosférou. Cizinec je mimo jiné zajímavý i tím, že hlavní postavou je zde nacistický zločinec, kterého představuje ďábelský Orson Welles. Herecké výkony a režie představují hlavní kvality filmu, o něco hůře je na tom scénář, který si na pár místech vypomáhá náhodou a ne zcela logickým chováním postav. 7/10 ()
Drobné negatívne vychytávky a malé medzery v takmer dokonalom scenári už si na mušku vzalo pár užívateľov predo mnou, takže k nim sa vyjadrovať nebudem. O kladoch filmu je toho napísané tiež veľa, možno i tisíckrát viac, ale o pozitívách sa mi píše lepšie. Wellesov príbeh má už tradične skvelú gradáciu, tempo je pomalé a noirová atmosféra s všadeprítomným napätím mi pripomenula filmy od Hitchcocka. Hlavne ten dominantný, krátky-úderný záver, ktorý sa vyznačuje všetkou originalitou ešte aj dnes. Welles ako herec dominuje ešte viac a vedie pred stádom ostatných hercov s veľkým náskokom, občas sa mu priblíži len Edward G. Robinson. 85%. ()
Vzťah počestnej dámy a zločinca, úzkostlivo a dôsledne tajaceho pred svetom svoju hanebnú minulosť, ústiaci do manželstva bolo to, čo ma na filme zaujalo asi najviac. Teda spoločne s rozbehnutím hry na manželkino podvedomie, keďže jej vedomie bolo až priveľmi ochotné kryť manželov zločin. Prečo? Kvôli láske a nepripusteniu si vlastného fatálneho zlyhania v prípade celoživotnej partnerskej voľby. Ak k tomu pridám zaujímavý námet o chytaní po svete rozlezených nacistov a Wellesovu tradične skvelú prácu s tieňovaním, o vynikajúci film je postarané. Rád by som však na základe videného vedel dve veci: a) ako by som sa zachoval ja, kebyže zistím, že moja milovaná je v skutočnosti masovou vrahyňou b) akého pohlavia boli anjeli na kostolnej veži? ()
Štúdiová záležitosť. Ale bola to asi jediná cesta, ako mohol Welles presvedčiť produkciu komerčným úspechom. Vôbec sa teda nečudujem, že sám tento film nemal v láske. Ide o klasicky hitchcockovsky rozostavanú zápletku, ale Welles nie je Hitchcock. Dominoval vlastnou štýlotvorbou : osobitý orsonovský koncept s absolútne voľnými rukami, kamerové nájazdy, svetlá a tiene, charaktery postáv v kontraste, zamotanosť, ponurosť. Ak teda po 45-tich minútach začne The Stranger fungovať na báze stereotypu a keď pod povrchom nejestvuje jediný moment prekvapenia, výsledok nepoteší. Teda fanúšikov Orsona Wellesa, pre ostatných, ktorí majú radšej jednoduchšie trilery s veľmi prehľadnou kostrou rozprávania a prívetivých zápletiek s vyššou trpezlivosťou - slasť. ()
Commit a crime and the earth is made of glass. Je až překvapivé, jak moc je to směšně naivní. A ne, není to ani v nejmenším dáno rokem vzniku. Funguje to především díky kameře a Wellesovi, který ze své postavy dokáže vytěžit i to, co scénář neobsahoval. Tuctový době poplatný noir s netuctovým obsazením, ze kterého utkví v paměti několik málo nádherných černobílých kompozic a výtečné (jakkoli přepálené) finále. ()
Galéria (37)
Zaujímavosti (8)
- První film natočený po druhé světoivé válce, který ukázal koncentrační tábory. (Kulmon)
- Spoločnosť International Pictures, ktorá poznala povesť Orsona Wellesa pre dlhé expozičné scény, poskytla strihačovi Ernestovi J. Nimsovi slobodu vystrihnúť akékoľvek sekvencie z filmu, ktoré považoval za zbytočné. Na Wellesovo znechutenie Nims nakoniec zostrihal takmer 30 minút Wellesovej finálnej verzie. Zábery sa považujú za stratené, pretože zmizli aj pôvodné negatívy. (Bilkiz)
- Nejméně oblíbený vlastní Wellesův film. (Kulmon)
Reklama