Pobrežie moskytov

Komunitní survival s vynikajícím fanatickým Harrisonem Fordem v roli vizionářského, podivínského blázna, kterému divák, nikolivěk sám, nemá problém spolehlivě skočit na udičku. Premisou tohoto filmu je ani ne tak gradace napětí, jako proměna charakteru hlavní postavy, za což má Ford ode mě klobouček dolů. Nemá cenu nějak spoilerovat, mrkněte na to, je to zajímavý a poutavý film. 80% (30.06.2014)

Zhodou okolností 2 dni po sebe Weirove filmy v TV a hneď zase taký zásah ! Harrison Ford v hereckom vrchole ako fascinujúca osobnosť, ktorej pozitívna výnimočnosť vedie do slepej uličky. Z ohromujúcich schopností a inteligencie vyplýva neprekonateľný individualizmus vedúci k hrdosti a pýche, ktoré už nemajú ďaleko od zaslepenosti. Je (alebo nie je ?) prekvapivé, ako ľahko (ale pritom nebadane) to potom vedie k pokriveniu charakteru a prekrúteniu idealistických myšlienok, zaťatosti a premrhaniu schopností. Je to detailný portrét šialenstva vyrastajúceho z prebujnelosti práve tých vlastností, ktorým naša civilizácia prisudzuje toľký význam. Myslieť je nebezpečné. V extrémnej forme dosahuje úrovne svojho pravého opaku, bigotného dogmatizmu a vymývania mozgov, tu stelesnených našou pravou „civilizáciou“, kapitalizmom, kresťanstvom a médiami. ___ Nie že by som mal s pánom Foxom až tak veľa spoločného, ale aj tá malá, no zásadná podobnosť je zdrojom onej fascinácie a súčasne znepokojenia. Za každú cenu raziť svoju pravdu a vždy ísť proti prúdu ! To je moje. Lenže – má to vôbec nejaký zmysel ? To je tá zásadná otázka, ktorú kladie tento film. Kde je hranica, po ktorú ísť, kedy stačí, kedy treba prestať, po koľkátom neúspechu sa vzdať ? Filmy nás učia nikdy sa nevzdávať, to obdivujeme – nevzdať sa v boji za svoje sny, šťastie, ideály – ak sú navyše vznešené, máme právo, ba možno až povinnosť primäť k ním aj druhých (?). POBREŽIE MOSKYTOV je dielo, ktoré veľmi realisticky a vierohodne, a preto výnimočne kruto, spochybňuje ideu iných filmov a kníh, ku ktorým sa tak ľahko, idealisticky a túžobne upíname. ___ V oslave skutočnej práce (= tej, po ktorej vidno hmatateľný výsledok), nezlomnosti a rodinnej súdržnosti má blízko k viacerým filmom z tohoto obdobia, napr. RIEKE, ktorých sociálny rozmer je tu ale nahradený ďaleko náročnejším, viacrozmerným a nejednoznačným rozmerom psychologickým a filozofickým. Znamená pre mňa dokonalé stelesnenie slova utópia, jej viazanosti na konkrétneho človeka, v ktorého hlave sa zrodila i jej pravdepodobne nevyhnutného stroskotania, a to všetko v reálnom prostredí a podmienkach, ku ktorým má aj dnes toľko ľudí (napr. z radov dobrovoľníkov a aktivistov) veľmi blízko, nie vo fantastických alebo sci-fi kulisách, s ktorými sa pri takejto téme obvykle stretávame. Nie na príklade nejakej šablónovitej "odlišnej" figúrky, ale skutočného človeka, ktorý by mohol byť napr. mnou, keby som nebol také drevo. Proste majstrovské. (28.03.2013)

Prapodivný příběh o umanutém arogantním sobci, který s sebou vláčí rodinu do stále větších pekel. Nesympatická hlavní postava zabírá skoro veškerý prostor i příběh, vše se točí kolem něj a slibné vedlejší dějové linky (vzpoura proti autoritativními a výstřednímu - spíš mešuge - otci, útěk před civilizací) se ztrácejí. Natočeno způsobem televizní inscenace. (08.04.2018)

Mať takého fanatického, psychicky labilného otecka, ktorý sa riadi heslom civilizácia = zánik ľudstva, zrejme by som si hodil slučku. Musím však uznať, že túto herecky náročnú úlohu zanieteného vynálezcu, ktorý sa rozhodne odcestovať s rodinou do džungle a vybudovať si v nej vlastnú "civilizáciu", zvládol Harrison Ford na výbornú. Film oplýva zaujímavým námetom, dobrým obsadením (okrem Forda treba vyzdvihnúť aj mladého Phoenixa), krásnou výpravou no pomalším tempom. 80% (13.03.2009)

Příroda vs. technologie. Ford exceluje v roli fanatického vědce, který pro svou vizi obětuje vše. Jeho sociologické experimenty nedopadají tak uspokojivě jako jeho práce týkající se mechaniky. Dobrodružství rodiny Foxových (výborný River Phoenix jako nejstarší syn) vystřídá mnoho poloh a i ta idylická má své stiné stránky. Honduras Weir zobrazuje nádherně, jako panenskou přírodu, která trpí dotykem bílého muže jen sporadicky. Možná až příliš náderně. Kde jsou drobné hrozby? Temné poselství o lidské generaci a degeneraci člověka, které Ford stihne na konci snímku předat, má svou logiku. Člověku to vrtá v hlavě. Velmi podařené. Naschle u pobřeží Moskytů. Otec nás dal na vlečné lano za loď. Nenáviděl jsem jeho ramena, mastné vlasy a ohnutou páteř. Představoval jsem si jak mu bodám nůž mezi lopatky. (26.07.2013)