Réžia:
Hajao MijazakiScenár:
Hajao MijazakiKamera:
Acuši OkuiHudba:
Džó HisaišiHrajú:
Sóma Santoki, Takuja Kimura, Džun Fubuki, Džun Kunimura, Kaoru Kobajaši, Karen Takizawa, Keiko Takešita, Kó Šibasaki, Masaki Suda, Sawako Agawa, Šinobu Ótake (viac)Obsahy(2)
Dospievajúci chlapec Mahito sa s oteckom presťahuje na vidiecke sídlo ďaleko od hektického Tokia. V novom domove sa zoznámi so svojráznou hovoriacou volavkou, ktorá ho láka na preskúmanie záhadnej opustenej veže. V nej Mahito objaví magický svet, ktorému vládne tajomný starec. Na ceste za poznaním sa stretne so statočným dievčaťom Himi, armádou papagájov aj roztomilými stvoreniami Warawara. (ASFK)
(viac)Recenzie (89)
Dobrý film! Poněkud zdlouhavý a zejména ve smutném úvodu se dost vleče. Ovšem originální prvky fantazie působí naprosto nenuceně. Chlapec a volavka je vyroben v téměř stejném duchu jako předchozí filmy. Přesto animace a barvy jsou docela jiné. Mohlo by být trochu více muziky, ale možná právě proto, aby film nepůsobil velkolepě a nuceně, tak je z větší části pouze scénický doprovod klavíru. Místy by se film mohl velice snadno zvrhnout z příběhu dítěte do originálního psycho-hororu. ()
…môj zápis č.36: Mijazaki cíti, že sa jeho čas (alebo aspoň schopnosť tvoriť) na tomto svete pomaly končí a tak viac subjektívne a intímne, než filmársky a čitateľne, tvorí príbeh azda skôr sám pre seba. Je to ako pri aktálne poslednej tanartinovke - skalný fanúšik je nadšený z ďalšieho diela svojho obšúbeného tvorcu a pripustiť si, že príbeh nepochopil a na viac miestach maximálne kolísal, naivne nadhodil nový podpet pre možnosť pokračovať v deji alebo skrátka si uletel bez širšej perspektívy… Lebo veď “taký on je!”. No... nie… Klasicky u Mijazakiho tvorby hltám prvú polovicu filmu a druhá ide mimo mňa, tu tvorcovia vzali za opraty a podarilo sa im ma pripraviť o nádej už na konci prvej tretiny. Kompozične krásne zábery doplňuje poctivá skvelá animácia, u ktorej som šťastný, že už dlhé roky nepotrebuje na seba kydať modernejší a prehrotenejší update, nakoľko poctivé remeslo nepotrebuje modernizovať - iba ak na druhej strane opony za účelom technického uľahčenia, ušetrenia a či ľahšej možnosti dosiahnuť požadovanú KVALITU (a nie jej náhrašku, ako je dnes obľúbené). Rád by som nahliadol do hláv rodičov, ktorý na tento film dovliekli malé detičky - dám všetkých päť na to, že z filozofie “čo je kreslené, je pre deti”, ale toho sa v našich končinách tak skoro nezbavíme. Remeselne dobrá práca, na môj vkus trochu pustá na zvukový podklad, ale to je maximálne subjektívne. Niekoľko vizuálne famóznych pasáži so skvelou hudbou zasa striedalináhodne generované scény, u ktorých som sa nezbavil pocitu, že Mijazaki vyhľadal dílera Hidea Kojimu. Snímok je trochu pustý na vzťahy a emócie a to najmä v úvode, v ktorom boli postavičky, ku ktorým by sa nám ľahšie prilnulo a koniec som mal pocit, že ktodi umylom odstrihol (až sem počujem ten výsmech, že veď to bol geniálny režijný zámer… No jedine, že nebol..). ()
Nevím nevím. Jedná se o poslední film Mijazakiho, který dostaneme na naše obrazovky, ale bohužel jsem neměla takový pocit uspokojení jako u jeho předchozích mistrovských děl. Ghibli filmy se musí pochopit a nejsou pro každého, ale vždycky dokážou chytit za srdce. Chlapec a volavka mi nepředal vůbec nic. Postavy mi přišly ploché a bez citu. Dějová linka příběhu mě taky moc nenadchla a když jsem čekala velké finále, tak jsem nedostala prakticky nic. Z kina jsem odcházela spokojená, ale ne nadšená. Samozřejmě musím vytknout úžasnou práci s hudbou, která film vynesla na jiný level. Krajina a animace těchto filmů mě nikdy neomrzí a Chlapec a volavka není výjimkou. Na film se někdy v budoucnu podívám, ale nejedná se o nejlepší film. ()