Oranžský vojak

Již úvodní titulky v koláži s Nizozemskou vlajkou napovídají, že Verhoevenových typických znaků, ani podobné nadsázky se zde nedočkáme. Oranžský voják je seriózní vlastenecké dílo, jenž nejlépe charakterizuje přívlastek "realismus". Žádné patetické osudy přehnaně charismatických hrdinů, ani žádné epické bitvy, film je o nepřímém boji ve válce - odboj, sabotáž, intriky, podrazy a omezený všední život okupovaných Holanďanů. Předkládání faktů však není adekvátně vykoupeno atmosférou, napětím, ani třeba zmíněnými emocemi (postavy zůstávají diváku cizí)... Historicky hodnotné dílo, které je však pro moderní diváky poměrně nezajímavé a hlavně kompletně překonané výbornou Černou Knihou. 6/10 (05.09.2012)

Vyše dva a pol hodinová stopáž nevadí, pretože film má slušný spád, nepostráda napätie a Rutger Hauer hraje výborne. Porovnávaniu s Čiernou knihou sa film nevyhne, pretože príbeh je veľmi podobný, ale v Čiernej knihe už Verhoeven vychytal všetky muchy, preto pôsobí podstatne celistvejšie. Myslím, že Verhoeven celkom slušne zobrazil vojnovú situáciu v Holandsku a neodpustil si pár dobrých poznámok. "Je vojna...a čo my?...Budeme neutrálny ako vždy."Napriek všadeprítomnej zrade a napätiu sa podarilo jemne a nenásilne zabudovať aj trocha humoru a možno aj preto film pôsobí podstatne mladšie ako v skutočnosti je. Roky, ktoré od premiéry ubehli vidno iba na tvári R. Hauera, inak môže i dnes mnohým filmom smelo konkurovať. Zaskočila ma "pauza" počas filmu. Naposledy som niečo také videl vo filme Sedem samurajov...80%. (24.06.2012)

Čo sa týka rannej Verhoevenovej tvorby páčilo sa mi to menej ako Turks fruit (1973) a aj ako Keetje Tippel (1975), avšak na nadpriemer to bohato stačí. Hlavne vďaka R. Hauerovi, ktorý to tu rozbalil ako z veľkej knihy. Jeho postavy študenta Erika Lanshofa som sa po celý čas nevedel nabažiť, tak veľkú charizmu má iba málo hercov. Dejová linka nedala ani minimálny priestor na nudu, stále sa tu niečo riešilo, stále sa pred niečím utekalo, no proste svet špiónstva a odboja ako na dlani. A k tomu veľká porcia priateľstva, lásky a zrady. Dokonca tu bolo aj pár ukážok ako si Nemci cez vojnu vynucovali informácie, poviem vám, taký klystír by som nechcel dostať. Na druhú stranu to ale po emotívnej stránke trocha zaostalo za očakávaniami. V tomto smere sa mi Čierna kniha (2006) páčila viac. 75/100 (27.08.2016)

Ani já se nevyhnu srovnání s Černou knihou, ale k ní bych přidal i další podobně laděné snímky jako je třeba Plamen a Citrón, Síla odvahy nebo Max Manus. Oproti nim Oranžský voják postrádá, alespoň v mých očích, tu zoufalou přítomnost války a místy mi připadalo, že mladí odbojáři berou své působení v podzemí jako velkou legraci. Určitě se nejedná o špatný válečný film, spíše o lepší průměr. Ale zkrátka není to ono. 60% (13.04.2013)

V tomto filme nie je Verhoeven nijakým spôsobom šokujúci. To pre tých, čo čakajú odbojárky s troma kozami. Oranžský vojak je natočený (v dobrom zmysle slova) konvenčným štýlom filmov z 2. svetovej vojny, ako v Európe, tak v Hollywoode. Každá európska kinematografia by sa mala s týmito krutými dejinami vysporiadať aspoň jedným poriadnym filmom. Verhoevenovi sa to podarilo hneď 2x. VIDENÉ ZNOVA 8/19: Konečne som sa dostal k pôvodnej, 152 minútovej verzii. Názor som však nezmenil, ide stále o jeden z najkonvenčnejších filmov režisérovej kariéry, avšak perfektne premyslenom a taktiež s otáznikom vo vzduchu, kto je ten zradca. Ten čas ubehol skutočne veľmi rýchlo. Hauer a Krabbé vynikajúci. (23.05.2012)