Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu
Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu
Eternal Jožo
VOD (1)
Obsahy(1)
Netradičný situačný dokuportrét vypovedá o komplikovanom osobnom vesmíre Joža Ráža – lídra historicky najpopulárnejšej „československej“ poprockovej kapely Elán. Ide o filmové stretnutie s kresťanským budhistom veriacim v komunizmus. Portrét vznikal desať rokov a je nakrúcaný na nečakaných miestach a v otvorených situáciách, ktoré zviditeľňujú súhvezdie Rážovho života: kakao a whisky, hudba a rodina, diktátorstvo a meditácia, okamžik a večnosť, Boh a ničota alebo napríklad dobro a zlo v podobe Šmolka a Gargamela. Režisér filmu Jan Gogola ml. vysvetľuje: „Pristupujem k nemu ako k osobnosti, ktorá v rámci Elánu oslovila niekoľko českých a slovenských generácií a má schopnosť svojou tvorbou zjednocovať, ale ktorá zároveň svojimi verejnými prejavmi spoločnosť dlhodobo rozdeľuje a jej časť až odpudzuje.“ Autor filmu sa poddal rodiacemu sa priateľstvu a jeho pohľad má ambíciu odkryť Rážovu civilnú metafyziku, jeho „prirodzenú schopnosť žitia vo vesmíre s Bohom“. (Filmtopia)
(viac)Videá (1)
Recenzie (21)
Aká téma a jej respondent, taký dokument. Kto sa chcel dozvedieť, čo-to viac z osobného života Joža Ráža, tak si ani nemusí tento dokument púšťať, nič sa nedozvie. Dozvie sa akurát pár nesúrodých myšlienok a postojov osobnosti s obrovským speváckym talentom, ale s nulovým inteligenčným a emočným kvocientom. Proste Ráž ako osobnosť mi nikdy nesedel a v podstate to vyjadril aj v jednej sekvencii tohto snímku, kde hovorí, že v jeho vnútri je veľa zla, ktoré sa snaží potlačiť v sebe. Je to vidieť aj na jeho vystupovaní a názoroch, ktoré sú na míle vzdialené od tých mojich. 35 % ()
Nejdem hodnotiť osobu Joža Ráža, jeho názory, ani jeho hudbu, ktorá je mojím detstvom a teda ju mám veľmi rád. Režisér urobil, čo mohol s takýmto objektom, a urobil to veľmi dobre. Do súkromia sa nedostal, ale z množstva stretnutí na rôznych zaujímavých miestach urobil obraz Joža takého, aký je. Nie je to obraz hodný obdivu pre každého, ale netreba preto zanevrieť na hudbu Elánu. Dokument za mňa na takmer výbornú. –––– Já bych se rád v tomto životě dopracoval k svatosti. Nerád bych se na tuhle Zemi vracel. –––– Nikdy neuvěřím, že někdy umřu. To bude pro mě obrovské překvapení, když se to stane. ()
Ráž pôsobí ako milý, samotársky chlapík, nie však príliš schopný introspekcie, či sebareflexie. Jeho hudba je tak výprázdnená, ako on, čo Gogola veľmi pekne vyjadruje v záverečnej metafore s Cageovým 4'33 a prázdnym Jamesonom, ktoré mi v pamäti ostali najsilnejšie. Na to koľko rokov sa mu však venoval, sa Rážovi prekvapivo nedostáva príliš hlboko pod kožu. Pravdaže, ak pod ňou ešte vôbec niečo je - Arendtová písala, že zlo (ak nie je príliš kruté tak Joža nazvať) býva až prekvapivo banálne a blbé. ()
Každý pokus sa cení...No od výborného dokumentu to má ďaleko, ale môže si za to skôr režisér ako Ráž. Strašne veľa času prejde, aby sa človek dozvedel nejakú myšlienku. A pri hudobnom spevákovi to dlhotrvajúce ticho sa mi vôbec nehodí. Škoda, mohlo to byť aspoň trochu dynamickejšie. (A ten názov, ach jaj.) ()
Koncept sa mi velmi pacil, no ma to jeden podstatny problem. Raz je uplne priserny respodent a svojou aroganciou a neochotou spolupravovat to taha cele strasne dole. Je tam niekolko peknych napadov a vidiet snahu ako to bolo myslene, no ked divak kuka na takto otravneho cloveka, tak je proste nasraty a nedokaze si uzit kvalitne ciastocky projektu. 4/10 ()
Galéria (9)
Zaujímavosti (1)
- Podľa záverečných titulkov v dokumente odznelo celkovo 19 pesničiek Elánu. (Arsenal83)
Reklama