Bullet Ballet

Černobílá Tsukamotovi děsně sluší a i ona se zasloužila o to, že Bullet Ballet mi přinesl vskutku neobyčejný zážitek. Zběsilé tempo, roztřesená kamera, naprosto nepředvídatelné odvíjení příběhu, násilí, hněv, msta a vynikající kyberpunková hudba Chu Ishikawy chytnou diváka a ukážou mu drsnou, temnou a chladnou stranu Tokia a snad i člověka, tak jak by si nikdy sám nedokázal představit. Rozhodně nestačí jedna projekce, ale to není u Tsukamotových filmů novinkou. (07.02.2010)

Film japonského režiséra Shinyu Tsukamota, ktorý v ňom stvárnil aj hlavnú postavu, predstavuje na prvý pohľad jednoduchý príbeh pomsty jedného muža proti gangu, ktorý má niesť zodpovednosť za smrť jeho priateľky. A áno, v jednoduchom ponímaní možno Tsukamotovu snímku vnímať takýmto spôsobom, ale oveľa zaujímavejší je metaforický výklad príbehu. Hoci to Tsukamoto priamo nepriznáva, v náznakoch môže divák cítiť, že postavy Gota (Takahiro Murase) a Chisaty (Kirina Mano) sú ako keby retrospektívnym pohľadom na minulosť Goda (Tsukamotova postava) (podobnosť mien Goda - Gota) a jeho nebohej priateľky. Príbeh tak pôsobí ako vyrovnanie sa s bujarou Godovou minulosťou, keď musí čeliť vlastným výčitkám a udalostiam, ku ktorým došlo. V takom prípade je pomerne ťažko definovateľné, do akej miery sa príbeh pohybuje v rovine reality, respektíve v rovine akéhosi "snenia". Nech už však divák nazerá na snímku z akéhokoľvek uhla, je nutné poznamenať, že jeho najlepšou časťou nie je príbeh, ale jednoznačne vizuál v spojení s kamerou. Čiernobiele poňatie ako základný stavebný kameň predstavuje dôležitý prvok celkovej atmosféry, ktorú navyše vylepšuje výborným strihom (nič pre epileptikov). Kamera dokáže viac než dobre vyniknúť najmä v detailoch. Bullet Ballet oplýva zaujímavou aurou. Svoj príbeh rozpovedá priamo-nepriamo, pričom v ňom možno vidieť retrospektívne metaforické poňatie. Čiernobiely vizuál s noirovým nádychom dolaďuje industriálnou atmosférou výpravy aj výberom hudby. Tsukamotov film nemusí v konečnom dôsledku niesť silnejšiu myšlienku či odkaz, ale je diváckym zážitkom ho sledovať. (16.12.2022)

(Post)industriální noir ke kterému se přes absenci prakticky všeho cyber, cyberpunkový label stále nabízí. Svůj podíl na tom nese asi hlavně zdrcující nihilistická atmosféra. Tsukamoto tu skutečně vyniká nejen jako pan scénárista či pan režisér či pan kameraman či pan editor ale i jako pan herec. Ne že by v ostatních filmech herecky nevynikal ale v Bullet Ballet mu jeho role obzvlášť sedla. (27.05.2015)

Kazdym dalsim filmom, ktorym som od neho videl, som so Tsukamotom vacsi kamarat. Bude to hlavne tym, ze je skutocne tazke najst nieco, co by sa dalo s jeho tvorbou zrovnavat. Jeho rukopis je naozaj osobity - a mne sedi na 100%. Bullet Ballet je sonda do podsvetia, do spinavych ulic plnych nasilia a drog, do ludskej mysle pomaly prepadavajucej tomuto prostrediu a v neposlednej rade o jednej strelnej zbrani a jej dopadu na na vsetkych zucastnenych. Ak sa mame bavit o vyuziti ciernobieleho vizualu vo filme, Tsukamoto je jeho majstrom. Nic podobne dokonale (vyjma tetsua samozrejme) som este nevidel. A tento vizual v spojeni s neuveritelne agresivnou elektro-industry-neviem co muzikou, u mna vyvolava zachvaty nadsenia. Pripocitam si k tomu absolutnu nepredvidatelnost a vyklula sa moja dalsia srdcovka. (9/10) (17.03.2008)

Snaha o nevsedne ciernobiele stvarnenie s tvrdym prechodom mi v dnesnej dobe nepride prave ako najstastnejsia volba. Aj ked je nepopieratelne, ze prave toto ho robi zaujimavejsim ako v skutocnosti je.. inak sa nejedna o nic vynimocne aj ked musim priznat, ze filmy z dalekeho vychodu nepatria prave medzi moje oblubene. Herecke vykony, kamera, vyprava, hudba, scenar .... toto vsetko nepresiahlo ani len priemer. Dalsi z rady filmov ktory ma presvedcil o tom, ze vacsina filmov z dalekeho vychodu za vela nestoji.. Udeleniu jednej hviezdicky zabranila asi len scena s metrom a par efektnych strihov. (15.05.2006)