Réžia:
Kenneth BranaghKamera:
Kenneth MacMillanHudba:
Patrick DoyleHrajú:
Derek Jacobi, Kenneth Branagh, Simon Shepherd, Brian Blessed, Charles Kay, Alec McCowen, Ian Holm, John Sessions, Robbie Coltrane, Christian Bale, Judi Dench (viac)Obsahy(1)
Film získal Oscara a kostýmy. Mladý írsky shakespearovský herec vo svojom režisérskom debute aktualizoval známu hru - príbeh mladého anglického kráľa, ktorý sa na radu arcibiskupa z Canterbury rozhodne vymáhať svoje dedičské právo na francúzsku korunu (vládne tam vtedy starý kráľ Karol VI.) a o všetkom sa rozhoduje v boji pri Azincourte. Henrichom V. tu zmietajú pochybnosti ešte pri dobývaní cudzích území a trpí pocitom osamelosti, aj keď už je víťazom a preberá francúzsky trón. Popri trochu zdľhavých dialógových scénach zaujmú dynamické a realistické bojové výjavy. Predovšetkým však upúta Kenneth Branagh - herec v "zopsychologizovanej" úlohe Henricha V., ktorého hrá s racionálnou odhodlanosťou a výbušnou citovosťou. Kuriozitou je, že Branagh sa tu predstavuje ako scenárista, debutujúci režisér a hlavný predstaviteľ- teda navlas rovnako ako Laurence Olivier, ktorý hru v r.1944 s veľkým úspechom sfilmoval ako prvý, ibaže s dôrazom na divadelnosť predlohy a ponímajúc bojové scény ako veľké maliarske plátna. (RTVS)
(viac)Videá (1)
Recenzie (83)
Shakespearovské adaptace mají oproti historickému standardu nespornou výhodu v jazykové vytříbenosti. Od první pronesené věty cítíte, že monumentální monology stejně jako rozhovory mezi vojáky působí jako balzám na duši. Dostávají také docela jiný rozměr. Řeklo by se, že daleko přirozeněji vyzní zcela lidová mluva, která by odpovídala dobovým reáliím, jenže zaryje se taky tak hluboko do srdce? Působivý hudební doprovod pak dotvoří mozaiku mimořádného filmového zážitku. Na Branagha si budu muset dát pozor :) ()
Neviem, či sa mi páči viac Kenneth-režisér alebo Kenneth-herec ,už v tomto filme však dokázal, že by mohol byť trebárs aj anglickým panovníkom.S hlavnou postavou má spoločné nie len sugestívny prejav,všestrannosť a nadšenie, ale i zmysel pre humor a cit.Naviac cit pre Shakespeara, pre reálne vykreslenie doby i postáv,pre výber hercov a hudby.Plný počet nedám len preto, lebo verím, že pred rokmi vysoko postavenú latku ešte dokáže posunúť. Veľmi sa na to teším. ()
Shakespearovi na filmovom plátne asi nikdy neprídem na chuť. Povedačky pomaly v básniach a strašne dramatické výrazy patria skôr do divadla. Dal by som prednosť, ak by sa nejaký režisér konečne pokúsil zobrať Shakespearovo dielo a natočiť podľa neho historický výpravný film bez nutnosti tvrdošijne nasledovať originál. Ale zas nezachádzať do extrémov, ako bol Romeo a Júlia s Leonardom Di Capriom. Možno sa raz dočkám. Toto dielo celkom nevyužilo potenciál veľkej filmovej scény na rozdiel od komornej divadelnej. ()
Najviac Shakespearovska adaptácia Shakespeara na filmovom plátne akú som zatiaľ videl. Henrich 5. je viac divadelný ako filmový, hlavne v dialógoch/monologoch a prechodoch medzi scénami. A to mi trochu vadilo. Ten literárny jazyk mi nedovolil aby som si príbeh užíval ako pri iných historických filmoch. Nepotrebujem ani vidieť monumentálne bitky keď všetko ostatné funguje, no teraz by som ich možno prijal lebo pôsobili skromne. A to až tak že komparz 30 ľudí tu podľa mňa pokrýva tisícové armády. Áno film tak pôsobí viac metaforicky a básnicky, no žiadalo sa mi vojnovú bezmocnosť a brutalitu ukázať intenzívnejšie. Ajtak ale klobúk dole pred Branaghom. Ako režisér a ešte k tomu pred tridsiatkou, podľa mňa ukázal veľký talent keďže ide o debut. Kde ale uspel ešte viac je jeho stvárnenie Henricha. Bezchybné herecké vystúpenie ktorým schoval do vrecka všetky ostatné postavy a to až tak že vlastne ani poriadne neviem kto iní ma aspoň trochu zaujímal aby som mu fandil. ()
Kenneth Branagh a William Shakespeare - to je takřka nerozlučná dvojice. Ten první se snaží postupně natočit snad vše, co ten druhý napsal. Někdy se mu adaptace povede trochu méně, vesměs ale jde o dílka, z nichž by měl autor předlohy jistě radost. Jindřich V. patří mezi Branaghova vrcholná díla. My, odkojení filmy nasáklými americkým patriotismem, najednou sledujeme film, který je přeplněný nacionalismem anglickým. Ale je to nacionalismus tak ryzí, tak skutečný, že si divák takřka připadá jako Angličan a je ochoten vstát z křesla a jít bojovat za krále Jindřicha. Králův projev před rozhodující bitvou je pak jen umocněním onoho entuziasmu, který v té chvíli sice jakoby skomírá, ve skutečnosti se ale nadechuje k finálnímu náporu. Brilantní herecké výkony jsou u "shakespearovských" herců celkem obvyklé, takže není zase moc třeba se o nich rozepisovat. Každý, kdo má rád historické filmy (nejen ty shakespearovské), by si tenhle film neměl nechat ujít. ()
Galéria (19)
Zaujímavosti (9)
- Ian McKellen odmítl roli francouzského krále (Paul Scofield). (StarsFan)
- První voják, který po bitvě začne zpívat "Non nobis Domine", je skladatel soundtracku Patrick Doyle. (StarsFan)
- Derek Jacobi, který je vypravěčem filmu, byl Branaghovým velkým vzorem od studentských let. Později se objevil ještě v Znovu po smrti (1991) a Hamletovi (1996), dalších dvou filmech, které Branagh režíroval a zároveň v nich ztvárnil hlavní postavu. (StarsFan)
Reklama