Réžia:
François TruffautKamera:
Nicolas RoegHudba:
Bernard HerrmannHrajú:
Oskar Werner, Julie Christie, Cyril Cusack, Anton Diffring, Ann Bell, Mark Lester, Eric Mason, Denis Gilmore, Michael Balfour, David Glover, Yvonne Blake (viac)Obsahy(1)
Dielo Françoisa Truffauta divákovi odhaľuje pohľad na konzumnú spoločnosť budúcnosti, v ktorej panujú prísne pravidlá. Každý človek, ktorý prejaví odklon od skupinového myslenia a tieto pravidlá poruší je odvrhnutý. V tomto zriadení je zakázané čítanie literatúry a požiarnici, ktorí kedysi hasili ohne, spaľujú knihy (451 stupňov Fahrenheita - teplota, pri ktorej začína horieť knižný papier).
Montag patrí medzi radových požiarnikov a vzorne si plní svoje povinnosti. Jedného dňa sa rozhodne zo zvedavosti schovať a prečítať knihu, ktorú mal spáliť. Keď ho udá vlastná manželka, jeho rola sa obracia a stáva sa štvancom... Truffaut, podobne ako autor románovej predlohy Ray Bradbury, sa vo svojej tvorbe nezameriaval na žáner sci-fi, vďaka čomu sa máme možnosť pozrieť na jedinečný nadčasový film, ktorý je aktuálny aj mnoho desiatok rokov od jeho vzniku. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (260)
Na svoju dobu fantastické prevedenie. Akurát mi tam chýbala väčšia bezútešnosť, ktorá by sa prejavila aj v prostredí. Táto až silená svetelná dokonalosť, mi prišla miestami umelá. Na tvorcu ako bol Truffaut ale film s nesmiernými presahmi. Funkčný aj v sci-fi rovine, ale aj v tej úvahovej, ktorá sa zamýšľa nad silou príbehu a nad tým, ako nás ovplyvňuje. Mám chuť siahnuť po Bradburyho predlohe. Od hercov, cez dlhé zábery a niekoľko skvelých režijnych nápadov, je Fahrenheit 451 na svoju dobu veľmi silným zárezom do sci-fi žánru. Oskar Werner v postave Montaga veľmi, veľmi dobrý. ()
451° Fahrenheita - teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí. Slávne dielo môjho obľúbenca Raya Bradburyho je ťažko sfilmovateľné, a v 60. rokoch to bolo ešte omnoho ťažšie. Dnes, keď už sme sa k jeho myšlienke priblížili na dohmat sa síce knihy ešte nepália, ale tiež už málokoho zaujímajú a naše LCD, LED a 3D telesteny chrlia na nás tak idiotské telenovely, reality show a sitcomy, že presahujú aj spojenú fantáziu Bradburyho s Truffautom. Možno by bolo možné nakrútiť remake, len by to muselo byť "voľne podľa Bradburyho", nie doslovne, ako to poňal Truffaut. Aj keď jeho filmu nie je možné uprieť atmosféru a invenčnosť, predsa len pôsobí príliš jednoducho, strojene a prvoplánovo. A tak, síce nerád, ale musím ísť s hviezdičkou dolu. O nadčasovom alebo dokonca o kultovom filme v tomto prípade nemožno hovoriť. ()
Skvelé. Truffaunt bol fantastický režisér. Aj napriek niektorým nedotiahnutým veciam ( fungovanie sveta, niektoré divné dejové skoky, triky vyzerajú ako od Eda Wooda) musím ísť na plné hodnotenie, pretože atmosféra a hlavne finále vo mne ostanú veľmi, veľmi dlho.btw. film má asi najlepšie úvodné titulky ever! ()
Film tak nějak dokázal zachovat hlavní myšlenku velmi dobré knižní předlohy, která mi mírně připomínala knihu 1984. Ovšem film je také plný nejrůznějších odchylek od knižního příběhu. Několik postav, které považuji za docela důležité ve filmu prostě chybí. Mnoho scének je naprosto přetočených. Nejvíce do očí bijící je snad samotný osud Montagovy kamarádky, který film velmi zidealizoval. Rovněž jsem v knize chápal vztah Montaga a jeho manželky dost podstatně jinak než to stvárnil film. Byl jsem strašně zvědavý, jak si film z roku 1966 poradí s nejrůznějšími technickými vychytávkami utopické společnosti budoucnosti. Poradil se přibližně tak, že z telestěny, kterou jsem si představoval jako teleSTĚNU, udělal pouze plochou televizi o úhlopříce něco kolem 130 cm2. A obávané robotické pavouky úplně vynechal. A když jsem tak viděl tu scénku ke konci filmu se vznášejícími se lidmi, tak vynechání bylo asi tou nejlepší variantou. Ono se dá lechce předpokládat, že když si do filmu budete cpát svoje příběhy a svoje vychytávky, tak do dvou hodin všechny podstatné části knihy prostě nenarvete. Omlouvám se, ale nemoho hodnitit jinak než 2*. Film mě zklamal. ()
Antiutopická vize společnosti s řadou pro nás apokalyptických represí je látkou pro Truffauta poměrně netradiční a o to zvláštnější. Lidé zhypnotizování prostřednictvím stěnových obrazovek, vytvářejících realitu zdánlivě dokonalého světa, stimulanty potlačující elementární lidské emoce a hlavně striktní zákaz jakékoliv knihy je v režisérově pojetí až dechberoucí. Nádech francouzského espritu by tu bylo zbytečné hledat, stejně jako americkou akčnost. Film oplývá sugestivní atmosférou, v níž nehraje zásadní roli věda, ale postavení člověka (lidstva) v takovéto realitě. Kontrastem této pseudoidylické společnosti jsou pak lidé-knihy, jejichž priority jsou diametrálně odlišné, avšak ve svém důsledku působí paradoxně taktéž (knihy se pro ně stávají až jakousi mýtickou modlou, opět ohraničenou realitou). Středobodem pak zůstává ústřední hlavní pár (Montag a Clarissa) balancující na hranici obou těchto světů. Ačkoliv sám Truffaut označil tento film jako nudný (Mám ten film docela rád, když ho vidím po kouskách nebo tři kotouče za sebou, ale když ho vidím od začátku do konce, připadá mi nudný), pro mě osobně je jeden z důležitých pilířů žánru (science) fiction. ()
Galéria (55)
Zaujímavosti (21)
- Truffautův první barevný snímek. (DaViD´82)
- Scény se zavěšeným „metrem“, kterým jezdí Montag (Oskar Werner) a Clarisse (Julie Christie), byly natáčeny na zkušebním okruhu poblíž francouzského Orlèans, kde byla v roce 1959 vybudována 1 370 metrů dlouhá dráha, určená pro původně plánovanou podobu Pařížské dopravní sítě. Přípravy metra „SAFEGE“ byly v době natáčení filmu na vrcholu a zdálo se, že bude okamžitě připraveno pro komerční provoz. Oba dva připravované návrhy však z technických i finančních důvodů ztroskotaly. (EKLEKTIK)
Reklama