Boží ruka

 „Nemluvme o smutných věcech.“ „Pak ale není o čem mluvit.“ „Jsi nasranej? Sirotci jsou pořád nasraní.“ „Dobře, já mámu, tátu mám, ale taky jsem vlastně sirotek. Osamělost, to je ten problém. Ale nezapomeň, že jsi svobodnej. Svobodnej! Na to nezapomínej!“ Neapol, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v pamäti dospievajúceho Sorrentina – magické vône, zvuky, Maradonna a jeho kontroverzný gól počas talianskeho šampionátu v r. 1986 a Neapol nakoniec vyhral. Vlny obmývajúce brehy prístavu a svetlá v diaľke. Prebúdzanie sa erotiky. Prvá tragédia, ktorá nemilosrdne vtrhne chlapcovi do života. V tomto filme je toľko motívov, že je ťažké ich menovať. To asi nie je potrebné. Film vo vás evokuje pocit, že ste boli aj vy pri tom, keď sa v mladom Paulovi (tu ho predstavuje postava Fabietta) zrodila láska k filmu a predsavzatie, že bude režisérom. (11.01.2022)

Paolo Sorrentino nikdy nezabudol na svojich rodičov. Veľmi krásny a mnohokrát dojímavý film. Sorrentino nikdy neholdoval vizuálnej skromnosti, a aj tento film je toho dôkazom, no napriek týmto okázalosťou a výstrednosťou stále dokázal zachovať nežnosť a intimitu príbehu.  Táto dichotómia sa vinie celým filmom - okázalosť a intimita, humor a vážnosť, sen a realita, prítomnosť a budúcnosť.  The Hand of God môžeme považovať aj za Sorrentinovu ukážku vlastnej lásky k filmovému médiu. (21.12.2021)

Velká nádhera mě uchvátila, seriál Mladý papež zaujal a film Oni a Silvio mě i přes několik výtek bavil… Paolo Sorrentino se tím stal jedním z mých nejoblíbenějších italských režisérů. Boží ruku jsem si tak nemohl nechat ujít. Hned z počátku je třeba říct, že to není film primárně určený fotbalovým fanouškům. Linka s Maradonou je jen příjemným podkresem. Sorrentino mě ale baví i bez něj. Jeho kompozice záběrů jsou stále úchvatné, obsazení skvělé, podivné postavy správnou mírou praštěné a dialogy místy zábavné a místy mrazivé. Scéna s rodinnou oslavou, kde se všichni dohadují a hašteří, v nás vyvolávala záchvaty smíchu. Zhruba v polovině se film překlopí do dramatické roviny a začne být vážnější a více zamyšlenější. Napadá mě jen jeden nedostatek, k vyššímu hodnocení mi chyběla hudba. Ta povětšinou není žádná. Přesto jde o stále velmi dobrý snímek, i když absolutní Velká nádhera to není. (12.01.2022)

"Takže, jak moc sexy byla dneska teta Patrizia, úplně nahá? Od jedný do stovky." "Miliarda." "A kdyby sis musel vybrat, buď že bude Maradona hrát za Neapol, nebo ošukáš tetu Patriziu, co bys vybral?" "Maradonu." ________ Částečně autobiografické italské drama 'Boží ruka' (jehož název odkazuje na legendární falešný gól Diega Maradony) je půvabným milostným dopisem Paola Sorrentina své rodné Neapoli, v němž oslavuje genius loci - neboli ducha místa - tohoto velkoměsta, do jehož víru zasazuje coming of age příběh o sebepoznání a iniciačním procesu dospívání teenagera Fabietta, který je režisérovým alter-egem. Sorrentino v této osobní zpovědi, krom onoho vzpomínání na své mládí, zároveň opěvuje ženskou krásu, vzdává hold mýtu Diega Maradony, vyznává své city italské kinematografii, a poeticky zobrazuje obyčeje každodenního života a přirozeně je kombinuje s prvky fikce. Bezpochyby jde o jeho nejosobitější projekt, nicméně to, s jakou elegancí Sorrentino tyto aspekty asociuje prostřednictvím pečlivé práce s formálním jazykem magického realismu, je prostě obdivuhodný...... // VERDIKT: esence evropského filmu. // (26.12.2021)

Podľa môjho názoru je úplne priam najideálnejšie sa tomuto filmu zo širokého oblúka vyhnúť, pretože sa tým pádom môžete veľmi škaredo (p)opáliť, ak dajme tomu pristúpite na túto zvrátenú hru režisérovi Sorrentinovi, ktorý nakrútenie svojho "osobného" snímku myslel zrejme naprosto úprimne, no namiesto toho mi na tanier neustále servíroval - neuveriteľnú smršť bizarných porcií všelijakých somarín, ktoré sa na mňa vyrútili hneď od samého začiatku, ako japonský (rýchlo)vlak Šinkansen, lebo prvá hodina, naozaj nebola bohviečo na celkové strávenie, keď vskutku až v tej druhej polovici, to konečne začínalo byť o trochu viac "stráviteľnejšie" , keďže akonáhle protagonistovi vstúpila do života rodinná tragédia, tak sa z ničoho nič zrazu ocitá na križovatke osudu, kedy som ďalej už len netrpezlivo očakával, akú cestu si vlastne nakoniec zvolí... ? Výsledné filmové spracovanie napokon podtrhuje nepríliš priaznivé hodnotenie dvoch, biednych hviezdičiek, a tak z mojej strany sa jedná o akési mimoriadné sklamanie asi v takom duchu, že sledovanie tohto filmu vzbudzuje ešte väčšie "utrpenie" , než aké sám neskoršie prežíva hlavná postava Fabietta Schisy, ktorý v podstate stelesňuje talianskeho režiséra Paola Sorrentina z časov jeho dospievania v 80. rokoch v meste Neapol, keď sa ocitol v nezávideniahodnej situácii, v akej by nechcel byť asi nikto. Očakával som oveľa kvalitnejšie a komornejšie prevedenie do filmového obrazu, ktoré sa mi bohužiaľ nikdy nedostalo, čo by som mimochodom, od tohto tvorcu asi nečakal, že ma môže až takto extrémne znechutiť a zároveň i poriadne sklamať. A to ani nehovoriac o plochom scenári, ktorý si napísal autor sám, podľa ktorého nedokázal nakrútiť ani jednu poriadnu scénu, ak nepočítam aspoň tú v nemocnici, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo mohol inak tento nevydarený film vôbec ponúknuť ! PS: Trailery dokážu byť často veľmi zavádzajúcimi, čo obzvlášť platí i v tomto prípade, že ani mimoriadne obdarená Talianka 'Lujza Ranieriová' , to z biedy určite nevytrhne. (09.04.2022)