Réžia:
Zdeněk TroškaKamera:
Josef HanušHudba:
Karel VágnerHrajú:
Helena Růžičková, Stanislav Tříska, Erna Červená, Veronika Kánská, Broněk Černý, Pavel Kikinčuk, Martin Šotola, Miroslav Zounar, Jaroslava Kretschmerová (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Do poľnohospodárskeho družstva v typickej juhočeskej dedinke Hoštice prichádza na prázdninovú prax študent Šimon (Pavel Kikinčuk). Postupne sa zoznamuje so svojráznymi obyvateľmi dediny a pokúsi sa v miestnom kravíne experimentálne vyskúšať svoju teóriu o tom, že dojivosť závisí od kultúry prostredia. Vedenie družstva nechce o experimente ani počuť, ale všetko sa zmení, keď sa po dedine rozkríkne, že Šimon je synom predsedu krajskej poľnohospodárskej správy. Tiež sa totiž volá Plánička. Študenta ubytujú u vydarenej rodinky Škopkovcov, pričom ich dcéra Blažena (Veronika Kánská) dostane za úlohu vypátrať, ako to vlastne v skutočnosti je. Všetko však komplikuje príšerná žiarlivosť Blaženinho nápadníka Venca... (TV Markíza)
(viac)Recenzie (767)
No jo, marná sláva, točil to Troška, tak to holt podle toho vypadá. Řemeslně je to jezeďárna nejtěžšího kalibru, scénář je plný úděsně zhovadilých vtipů a pokusů být co nejtrhlejší – některé "kulturní vložky" (třeba ta s měsícem a arií z Rusalky) nesou typicky troškovský rukopis, po kterém se soudnému divákovi udělá nevolno jako po flaše zelené. Na druhou stranu – Troškovi se uprostřed přihlouplého běsnění podařilo dokonale trefit atmosféru klasické české vesnice a v některých místech je Slunce, seno... až překvapivě věrné a poetické (možná jaksi mimoděk). Nepochybně je to zásluhou výborných výkonů herců i neherců (zejména Růžičková dodává své Škopkové famózní grády) a také některých vtipně pointovaných situací. Nevědět, co z této filmařské větve vzešlo za nesmírné prasečiny v budoucnu, snad bych dal i o hvězdu více. Bohužel už to víme všichni... ()
Filmy Zdeňka Trošky 80. let a filmy, které natáčí dnes je úplně něco jiného. Slunce, seno, jahody - je úžasná komedie a bez nadsázky je naprosto "ze života" (vím o čem mluvím - vyrůstal jsem v podobném prostředí). Ani po letech neztratil nic na svém kouzlu. Dvojka (Slunce, seno a pár facek) je ještě na stejné úrovni, ale trojka již sklouzává k dnešním Troškovým "kameňákům". Mé hodnocení: 90%. ()
V 80. letech se jednalo svým způsobem o kult a slyšel jsem řadu diváků, kteří tuhle Troškovu komedii považovali za ideál filmové zábavy. V kontextu jeho tvorby 90. let by se jeho první vesnická komedie dala považovat za solidní, protože později tlačil na pilu nevkusu neporovnatelně víc, ale ve skutečnosti ta pocta trapnosti a buranství už je ve snímku plně obsažená. Měl jsem bohužel smůlu, že jsem coby zákazník autobusového zájezdu nechtěně sledoval celou hoštickou sérii na videu, kterému se nedalo uniknout, a byla to pro mě cesta peklem - takže shovívavost ode mě pan režisér čekat nemůže. Celkový dojem: 25 %. ()
Snad ani není třeba příliš představovat Troškovu lidovou klasiku, notoricky známou, ale pořád opakovanou. Troškovy se musí nechat, že uměl pracovat s neherci a slušně pobavil. Na tuto komedii se však ve slovníku dá najít jedno nepříliš lichotivé slovo - ohraná. Přesně taková totiž tahle komedie je a na rozdíl od jiných filmů Vám trilogie "Slunce, seno,..." na další shlédnutí nic nepřinese. Ale uznávám, že napoprvé jsem se bavil a ten typický český sebechazovačný humor zapůsobil. Je to naivita, ale v některých momentech trefná, což radši za hranicemi neříkejme... ()
Mám sentimentální vztah zejména k prvnímu dílu. Jednak jsem jej viděl v klasickém venkovském kině na chmelové brigádě, jednak Hoštice mám coby kamenem dohodil, žijí tam moji dobří kamarádi a ještě k tomu často přes Hoštice jezdím vlakem, a to nejde nevzpomenout si větu: Hoštice, máme zpoždění, nezastavujem! A hlášky typu: toho králíka sníš, i kdybys tu měl sedět do rána, co by za to daly děti v Africe! či - jaký barvy si těm králíkům dal?ty jedovatý, ze školy, ale jen zelenou a modrou.... už také zlidověly. My se tenkrát v kině ohromně bavili a a netušili, že cenzura Troškovi přes deset minut vystřihala, a on proto na tenhle díl zanevřel. A kdo se občas na vsi pohyboval, či tam dokonce žil/žije, vám řekne, jak pravdivý obraz českého venkova Troška vykreslil. Soudruzi ovšem byli toho mínění, že naše spoluobčany z vesnice zesměšňuje...a mimochodem - ta scéna s hořícím lesem se opravdu stala, tehdejší skutečná Keliška běžela burcovat hasiče do hospody, ale ti, narozdíl od filmu, pravdu poznali a Kelišce se vysmáli. Ona totiž prý měla vždy nařízený budík na noc, kdy se lidi například vraceli ze zábav, aby mohla kontrolovat kdo, kde, s kým.... ()
Galéria (23)
Fotka © Filmové studio Barrandov
Zaujímavosti (75)
- V Barrandove dávali za príklad režisérovi Troškovi taliansku bláznivú komédiu Cukor, med a feferónka (1980) a požadovali od neho niečo podobné, čo ho nabudilo k natočeniu filmu. (Raccoon.city)
- Na schvalovačke filmu autorom natáčanie nakoniec povolili, ale povedali im, že nedostanú žiadny ateliér, nedostanú žiadnu techniku a v zápise o schválení filmu je dodnes veta "Co si seženete,to budete mít." Natáčanie by sa potom muselo odložiť o rok, načo režisér Troška prehlásil: "Natočim si to doma, celý." Z režisérom mohlo odísť na natáčanie iba 15 členov štábu miesto obvyklých 30-40. A to ešte vďaka nedostatku osvetľovacej techniky sa prakticky nedalo natáčať prvé dva týždne v interiéroch. (Raccoon.city)
Reklama