Putovala jsem se Zombií

Jedna z vlajkových lodí Val Lewtonovskej školy, ktorá tým pochopiteľne nesie viaceré charakteristické črty svojho "štýlu". Chladná gotickosť interiérov a pokrivená fyziognómia ústredných monštier o jednu dekádu starších hororov bola vystriedaná znepokojivým dusnom, neistotou, tajomnou okultnosťou a iracionálnym pôvodom zla v mlžnom opare čiernobieleho obrazu. Aj napriek jednoduchosti príbehu na atmosféru bohatá snímka s etiketou historickej dôležitosti pre pojem "zombie" :-) (07.12.2005)

Pri Tourneurovom I Walked with a Zombie je veľmi zásadný fakt, či naň hľadíte ako za a) melodrámu Hollywoodu 40. rokov s ozvláštňujúcimi prvkami folklórneho woo-doo hororu alebo za b) woo-doo horor s prvkami melodrámy Hollywoodu 40. rokov. Jednoduchá matematika založená na preferencii diváka ale odpadá keď si uvedomíme, že správna možnosť je len jedna - tá prvá. Film otvára voiceover hlavnej hrdinky, charakteristický pre romantickú literatúru 20. storočia a filmové adaptácie z tohto obdobia. Vizuálnej stránke dominuje opojný gotický sloh, charakteristický pre jasne a rovnomerne rozčlenenú výstavbu scény, a závan vzdialenej exotiky spolu so znakmi expresionistických výjavov (hra svetla a tieňov, expresívne herectvo, masky niektorých postáv), ktoré evokujú bohatú knižnú opisnosť. Dominantou sa logicky stáva dôraz na atmosféru, patričnú hudbu, dômyselné využívanie každého políčka čiernobieleho filmu a závan mysticizmu. Expozícia mužských postáv do deja je spojená s romantizujúcimi prvkami, danými ženskou optikou, ktoré zároveň nezjemňujú a neoslabujú pozíciu Betsy ako silnej a odhodlanej postavy, rozhodnutej odhaliť pravdu o praktikách na ostrove. Stret vedy a okultnej mágie je tu podaný veľmi pôsobivo a zaujímavo, pričom si termín zombie vypožičiava z mytológie afrických kmeňov v jeho pôvodnom význame (čo pre filmových divákov jednoducho značí pred Romerovým prispením do formujúceho žánru) a na ploche necelých 70 minút stíha rozvíjať v treťom pláne mimo vzťahového štvoruholníka motív otrokárstva a jeho dôsledkov. Presvedčiví herci sú samozrejmosťou. 80% (14.12.2014)

Abych se přiznal bál jsem se. Protože režisér Tourneur od kterýho jsem viděl zatím 4 filmy mě spíše nudily. No tenhle taky není žádné veledílo ale dostala mě ta atmosféra která mě připevnila k sedačce. A ani příběh není vyloženě špatný. Co už je horší je opět ta romantická rádobysmyčka která mě pokaždé nudila a některé repliky herců stály fakt za to. Nicméně tenhle film považuji za Tourneurův nejlepší film. Bohužel nemůžu jít s hodnocením nějak extra vysoko nepřišlo mi to až tak úžasné ale určitě si film v budoucnu ještě pustím. (09.04.2012)

Moje druhé stretnutie s Tourneurovou tvorbou dopadlo rovnako, ako v prípade Cat people. Nejedná sa o žiaden hrôzostrašný horor, ten je skôr v obsahovej rovine filmu, ako v tej vizuálnej. Tourner dokáže atmosférou a prístupnosťou postáv vtiahnuť diváka rýchlo do deja a upútať jasne stanovenou zápletkou, čiže klasickými hollywoodskymi prvkami. Film je myšlienkovo veľmi bohatý, čo ma príjemne prekvapilo, okrem zaoberania sa spoločenskou hierarchiou môžeme film porovnať s mladším Exorcistom, kde rovnako víťazí nadprirodzeno a náboženstvo nad medicínskymi pokusmi o vyliečenie. Nie sú tými skutočnými zombies skôr miestni otrokári, celý život sa podriaďujúci svojim majiteľom? Bál som sa naháňačiek s latexovými príšerami v lese, dostal som plnohodnotnú psychodrámu. (20.12.2012)

Tak si můžu ze seznamu odškrtnou další dlouho odkládanej film a zároveň další kousek z knihy Steven Jay Schneider 101 hororů, které musíte vidět, než umřete kterej jsem viděl. U jsem to psal několikrát a napíšu to i tady. Pro horory s voodoo tématikou mám určitou slabost. Ikdyž tohle má hodně blízko k dramatu. Mimo zombie a již zmíněné voodoo je tu totiž velkou roli hraje i láska, zrada a nenávist. Takže  určitým ohledu může být zařazení do knihy 101 hororů, které musíte vidět, než umřete trochu diskutabilní protože o čistokrevnej horor nejde. Za vidění ale film rozhodně stojí. Slabší 4hvězdy (30.04.2024)