La semana del asesino

Neskutočné! Bravúrna hororová dráma, herecky výborne obsadená širokou škálou charakterov, ktorých ničotné životy brutálne ukončuje sympatický Marcos (“The Cannibal Man“) z pozície muža, zahladzujúceho za sebou stopy svojej trestnej činnosti. Spočiatku bezstarostný, ku svojej milej láskou povznesený Marcos pracujúci na jatkách s hovädzím mäsom ako spracovávateľ čerstvo porazených kusov zvierat, si až na náročné, slabo platené miesto nemôže sťažovať. Čistú lásku, plánovanie spoločnej budúcnosti a následne aj manželského spojenia, naruší spočiatku bezvýznamná noc plná vášne. Marcosova horkokrvnosť, myseľ plná zvieracej krvi a umierajúceho dobytka, prispieva ku nešťastnému riešeniu situácie medzi ním a taxikárom, vezúci milostný pár domov. Namiesto upokojenia situácie a jej riešenia síce tvrdou, ale spoločensky akceptovateľnou cestou, sa Marcos uchyľuje k vlastným metódam. Lavínovitá kopa problémov mu ale čoskoro prerastá cez hlavu. ### IMDb síce v súčasnosti (14.9.2009) neuvádza v profile filmu a v jeho žánrovej kolónke označenie “horror“, opak je však pravdou, ako naznačuje aj nový, brutálny DVD cover k filmu, v USA distribuovaný spoločnosťou “Blue Underground“ od roku 2007. Okrem neoddiskutovateľného dramatického a kriminálneho zamerania snímku to horor teda je – a brutálny. A to nie len z pozície kruto vykonaných a detailných vrážd hlavným hrdinom, ale príležitostne aj zobrazením mŕtvych zvierat, či na jatkách v priamom prenose zabíjaných kráv ako z nejakého dokumentu. Čo sa týka anglického distribučného názvu “The Cannibal Man“, je dosť zavádzajúci. Kanibalizmus sa tu nepraktizuje! Marcosovi ľudské mäso na tanieri proste nevonia. "La semana del asesino" sa vďaka svojmu kontroverznému spracovaniu, obdivovanému nemalou skupinou nadšených divákov, pýši po rokoch označením aj ako kultová klasika, či inteligentný, až umelecky precízne zvládnutý filmový kolotoč muža, ktorý chcel utiecť pred svojimi problémami. Príbeh Eloya de la Iglesia, zrežírovaný ním samým, si všimli aj cenzori, vo Veľkej Británii napríklad v júli roku 1983, kedy ho po zhruba roku a pol od tunajšieho vydania štúdiom “Intervision“ z novembra 1981 (Uncut), umiestnili na zoznam tzv. "Video nasties" a tým pádom zabanovali jeho šírenie na domácom trhu. Znovuvydania sa Briti dočkali až v roku 1993 zásluhou distribučného štúdia “Redemption“ – ide ale o Cut verziu, skrátenú len o 3 sekundy (Rated: 18). Iné, lepšie (t.j. full uncut) vydanie na britskom trhu nie je k dispozícii ešte ani dnes. ### S pozadím filmu, ktorý sa stlal súčasťou výberovej rodiny “Video Nasties“, je možné sa oboznámiť v dokumentoch Ban the Sadist Videos! (2005), Ban the Sadist Videos!: Part 2 (2006). (14.09.2009)

Další z řady nesmyslně brutálních snímků. Režisér ve snaze natočit naturalistický snímek zašel podle mě hodně daleko. Dá se ríct, že překročil hranici nejen vkusu, ale i lidskosti. Tyto filmy patří na smetiště filmové tvorby. V této souvislosti mě zaráží, že snímky, kde se náhodou objeví obnažené ženské prso nebo vášnivější polibek jsou v mnoha zemích nepřijatelné, ale tyto sadistické a brutální snímky až tak nevadí. Nu pak se nedivme, že lidi se dnes místi milování spíš vraždí. Láska je ve filmu zakázána, násilí ne. Žijeme v divném světě. (23.05.2012)

Snímka je akousi sondou do týždňovej "závrate" človeka v tiesnivej situácii, z ktorej nevie nájsť únik a naopak sa do nej ešte hlbšie prepadá. Dusné zaprášené podnebie španielskej prímestskej panelákovej štvrte, zvláštny homosexuálny podtón, dosť detailné gore vraždy, dobre vystihnuté psychologické vypätie medzi vrahom a obeťou tesne pred vraždou. Bezcitný film o bezcitnom vrahovi. Samotní herci - hlavne hlavný protagonista - sú strnulí a psychologická rovina je podkopaná samoúčelnosťou násilia a tiež odpudivou atmosférou mŕtvolneho zápachu. Exploitation, balancujúci na hrane medzi lacným eurotrashom a psychologickou drámou. V tú sa zmení v prekvapivých posledných 5 minútach, ktoré ho vyťahujú o jednu hviezdičku vyššie. (07.04.2005)

Pre priaznivcov existenčných dramatov rozhodne povinnosť, ak im teda nebude vadiť pár násilných vrážd. Pre fanúšikov hutného gore hororu s explicitnými scénami, tí sa tu toho dočkajú v miere minimálnej a odporúčam nedať sa zmiasť názvom. Najsilnejšia scéna filmu tak prichádza hneď v úvode filmu. Reálne zábery z bitúnku. (18.04.2011)

Zmes podivných udalostí, ktoré nasledujú po smrteľnej nehode taxikára, ma spočiatku presvedčovala o tom, že to musí byť nejaká paródia. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Hlavný protagonista si privádza do domu ďalších a ďalších kunčaftov na krvavé orgie, všetko príbuzní alebo známi, hoci sa vždy najprv platonicky zdráha. Svoje obete však masakruje veľmi rýchlo a bez súcitu. Neskoršie výčitky svedomia tak pôsobia ako päsť na oko. Napriek krvavým jatkám je trilerových prvkov pomenej a do popredia sa pretláča večne upotená tvár ústrednej postavy, ktorá okrem hovenia si na gauči a spomínaných jatiek vlastne nič iné nerobí. Podivnosťou je aj prihriaty kamarát, ktorý ho nie náhodne vždy stretáva. Jeden zo svetlých momentov je, keď sa dozvie, že práve zjedol polievku, do ktorej on sám v mäsokombináte primiešava ľudské mäsíčko. Rozporuplná záležitosť. (12.11.2023)