Réžia:
Marek KoterskiScenár:
Marek KoterskiKamera:
Jacek BławutHudba:
Jerzy SatanowskiHrajú:
Marek Kondrat, Andrzej Grabowski, Ilona Ostrowska, Dorota Chotecka, Maria Ciunelis, Piotr Fronczewski, Cezary Pazura, Piotr Machalica, Andrzej Mastalerz (viac)Obsahy(1)
Devětačtyřicetiletý Adaś Miauczyński je typický frustrovaný intelektuál postsocialistické epochy. Jako mizerně placený středoškolský profesor-polonista má spoustu důvodů, proč nenávidět školu a studenty. Bydlí v typickém bytě na sídlišti, které mu skýtá plno podnětů k rozčilení. Od rána se až rituálně věnuje hygienickým úkonům, které ho stejně otravují jako uklidňují. Nerad vstává. Bojí se každého nového dne, předem se děsí kontaktů s nenáviděným vnějším světem, ale i s rozvedenou manželkou a dospívajícím synem. U jídla si pouští televizi a znechuceně reaguje na šarvátky poslanců v Sejmu, které ho jako polského vlastence urážejí. Sféra vysokých ideálů ho povznáší, přízemní každodennost ubíjí. Zejména ho pohoršuje všudypřítomná a vulgární reklama. I proto pilně polyká pilulky na zlepšení fyzické a intelektuální kondice. Permanentní nespokojenost si vybíjí impertinentním, až neurvalým chováním. Navykl si na samomluvu a monology, v nichž bohatě používá slovo "kurva", což výmluvně dokresluje nejen portrét, ale i hloubku mentálního propadu degradovaného intelektuála naší doby. (MFF Karlovy Vary)
(viac)Recenzie (245)
Diamant zmrzačené polské kinematografie. Jediná vtipná a inteligentní polská komedie za posledních 30 let. Bez sebemenšího přehánění dílo na světové úrovni - jízlivé, drzé a krutě sarkastické. Celá řada gagů ze života zapšklého intelektuála se zpackaným životem se vysmívá desítkám skupin (nejen) polské společnosti - umělcům, plebsu, klerikálům, politikům, novinářům, lékařům ... Úsměv, který velmi rychle začne trnout. ()
Ako som sa zoznámil s človekom, ktorý okrem denných rituálov má za úlohu srať svojich susedou a aj okolie, som si hned uvedomil, že tohto Ďura, by som v bytovke rád nemal a nemal ho rád asi nikto aj keď matka, no jej syn tak.... Adaś bol neurotik, ktorý to všetko držal v sebe, lebo nemal sa s kým porozprávať, okrem matky a seba samého , ale keď vybuchol, vedelo to cele okolie. Bolo tu veľa inteligentných a slušne zvolených dialogov, ale moje nadšenie slablo pri niektorých scénach. Tak prišlo mi trápne, keď sa venčili psi a chodník bol celý od, áno od toho, močenie vo vlaku mi tiež prišlo už mimo a presadanie v autobuse, niekto tu chcel byt viac vtipný, ako to príbeh zniesol. Naozaj niektoré scény boli veľmi hlúpe a detinské, ale film si to kompenzoval tými zaujímavými a celkom slušne prepracovanými. Život neurotika nie je to, čo bežný človek môže zniesť, ale práve tento film k pochopeniu tých ľudí, ktorý tou chorobou trpia nádherne vydláždil cestu a ukázal, že takýto ľudia v spoločnosti mávajú problém a ich mierny hendikep je iným ľudom na starosť. Sú neprispôsobivý, ale práve okolie by ich malo čo najviac chápať a povzbudzovať, ale keď nie si rodinný príslušník, tak aj skap. Smutné , ale pravdivé. Úžasné sceny sa striedali s tými menej zaujímavými a bol som rozhodnutý, že dám 3*, ale táto modlitba to zariadila na silné 4*, no počúvaj: Večer, keď zhasnú svetla, uložím sa k spánku, pomodlím sa k Bohu, otcovi i synovi. To najhoršie k susedovi. Pre seba si nič neprajem, peklo iba susedovi. Kto som? Európan malý, zlý a závistlivý . Čo mojim znakom? Oči krvavé. Prosím boha, Ježiša, Máriu a syna. Zničte toho zkurvysyna, toho hada suseda, rodáka a vraha. Aby mu vykradli garáž, aby mu zahýbala žena, aby mu vykradli obchod. Aby dostal tehlou do ksichtu. Aby si jeho dcéra vzala róma. Aby mal aids a rakovinu. To modlitba " nielen" Poláka. Práveže tato modlitba je aktuálna vo všetkých dobách, nikdy sa človek nepoučí zo svojich chyb a závisť či pohŕdanie bude vždy ťahať za ten silnejší povraz. Tento film na mna vplýval všelijako, či trápne, hrubiansky, ale aj láskavo či horlivo. Dávam slabé , ale 4* a dlho to vyzeralo, že ledva dosiahne tú 3*, ale vo finiši nesklamal. ()
Den cvoka v několika pošahaných dnech zaplněných těma zkurwenýma lidma co furt otravujou, obtěžujou, bezohledně existujou, ani zasraná televize není únikem, samý pitomosti a imbecilní hovadiny, podělanej život, do prdele. ~~~ Profesor na střední škole, rozvedený, žijící sám, kterému svět a život dost brutálně leze na mozek. Satirická kritika běžného života a člověka s několika opravdu vtipnými gagy - jenže ono to tak skutečně je! ~~~ Jakoby nic nemělo smysl. Do prdele. Hygiena, jídlo, práce, jídlo, práce, kouření, prášky, spánek. Kurva, do prdele ~~~ PS: No koukám, že mám co dohánět... ()
Bol som dosť zvedavý na film, o ktorom som si prečítal najmä pozitívne hodnotenia. Nemôžem sa však s nimi stotožniť, pretože som videl iba priemerný film. Dosť ma aj pomýlilo, že je označovaný okrem drámy aj za komédiu. Myslím, že som sa raz pousmial, ale to je na označenie komédia dosť málo. Tiež ma prekvapilo, koľkí vo filme spoznávali časť zo svojej povahy alebo zo správania blízkych. To sa mi nepodarilo. Celkovo na mňa film pôsobil smutným dojmom, ľútosťou, že ľudia žijú aj takéto životy. ()
Další flák, kdy černý humor střídá sentiment? A je to tu znova. Jestli nemusíš hořké komedie, máš averzi vůči polštině a hlavně pokud tě pohoršují vulgarizmy, úplně jsi minul. Starý morous, okolním světem terorizován a jeho „1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, kurwa, ja pierdolę!“ nemusí ani tak někomu něco říct. Ale při snížení výkonu vlastního mozku je to v klidu. U doktora dobré, ve vlaku lepší, reklamy super, Adamův syn naprosto bezkonkurenční. Jeho part jsem si musel pustit hned několikrát. ()
Galéria (46)
Fotka © 54. Zlín film festival
Zaujímavosti (5)
- Režisér Marek Koterski obsadil do filmu i svého syna Michala Koterskiho. (ČSFD)
- "Modlitba Poláka" je parodií na jednu z nejslavnějších polských básní, Katechismus polského dítěte od Władysława Bełzy. Mnoho Poláků ji zná ze školy nazpaměť. V doslovném překladu tato báseň zní: - Kdo jsi ty? - Polák malý. - Co je znak tvůj? - Orel bílý. - Kde žiješ? - Mezi svými. - V jaké zemi? - V polské zemi? - Čím je ti ta zem? - Otčinou. - Čím je získána? - Jizvami a krví. - Miluješ ji? - Ano, velmi. - A v co věříš? - V polskou zemi! - Co jsi pro ni? - Vděčné dítě? - Co jsi jí dlužen? - Dát život! (gjjm)
- Verš "Skąd Litwini wracali? - Z nocnej wracali wycieczki." (Odkud se vraceli Litevci? - Z nočního se vraceli nájezdu.) pochází z básně Konrad Wallenrod od Adama Mickiewicze. (gjjm)
Reklama