Cure

Čo sa konkrétne teda týka tohto japonského režiséra Kijoša Kurosawu, ktorý i napriek tomu, že nemá vôbec nič spoločného so svojim mimoriadne slávnym menovcom Akirom, s ktorým sa mimochodom stretávam po prvýkrát, a pevne verím, že nie naposledy, tak som zároveň naprosto presvedčený zrovna o tom, že toto pozoruhodné, kinematografické diel(k)o z roku 1997, ma nielen v plnej miere dosť zaujalo a nadchlo, ale súčasne tiež malo k priamej dispozícii i práve toľko rôznych a špecifických vlastností, koľko skrátka ani nebolo zapotreby (v podstate tým mám na mysli predovšetkým to, že autor svoj film obohatil viacerými motívmi a značnými aspektmi) , a to od samotnej, akustickej stránky, vďaka ktorej to naprieč touto snímkou len tak väčšinou poriadne dunelo, skrátka, zvuk bol jednoznačne dominantným článkom tohto 「vedeckého thrilleru」 , čím sa následne konečne dostávam i k tomu, čo môže vari divák napokon od tohto znepokojivého, aj vskutku k tomu i nemenej desivého filmu, vlastne očakávať, t.j. dianie okolo rozporuplného detektíva Keničiho Takabea, ktorý je/nie je na stope snáď ešte rozporuplnejšej postave, než je predsa on sám, samozrejme, že moje tvrdenie je zatiaľ ešte mierne『pritiahnutým za vlasy』 , pretože, nakoľko obidvaja stoja na opačných stranách barikády: zákon & zločin, tak je táto poznámka momentálne absolútne neprípustnou..., rovnako sa opierajúci aj o psychologické a mysteriózne prvky, kedy tým pádom uzrelo svetlo sveta Vyliečenie s naozaj dusnou atmosférou, a to ani nehovoriac o samotnom zakončení tejto snímky, nad ktorou budú visieť samé otázniky, alebo ani nie, keďže sa to dalo očakávať...? • Po scenáristickej stránke to môže pôsobiť trošku mätúco, no zdanie väčšinou iba klame, lebo to do seba všetko náramne kvalitne zapadá, ako povedzme ozubené koliesko do hodín, i keď zase na druhej strane nepopieram ani to, že postupne prebiehajúca línia udalostí, ma čoraz intenzívnejšie prekvapovala, až som (z)ostal z nej totálne zarazeným. • Protagonistu stelesnil 「chameleónsky predstaviteľ」 , Kódži Jakušo, ktorý ma čím ďalej, tým viac prekvapuje, keď sa podľa mňa jedná o špičkového herca s vysokým, tvorivým potenciálom. • Zaujímavo nakrútený film, nad ktorým budem ešte hodnú chvíľu premýšľať.    (21.05.2023)

Séria záhadných vrážd. Séria páchateľov. Jeden spoločný znak. Písmeno X vyrezané do hruďohrdla obetí. Čo alebo kto spája páchateľov? Na scénu vstupuje záhadný mladík. Nič si nepamätá. Všetko zabúda. Náhle kadečo vie. Jeho čudné správanie vyšetrujú policajti i psychiatri. Na scénu vstupuje záhadná minulosť mladíka - štúdium medicíny. Niečo sa akoby odmotáva, niečo naopak zamotáva. Čím ďalej do histórie sa v pozícii diváka dostanete, tým viacej blúdite v zákrutách mladíkovej duše. Čo všetko vedel? Aké motívy ho viedli k jeho správaniu? Potom tu máme vyšetrovateľa a jeho psychicky chorú ženu. Mladíkovi sa v slabej chvíli posťažuje, ako ťažké je hrať pokerovú, neúprimnú tvár v práci, že nič z jeho rodinného psychického pekla s manželkou sa ho akoby netýka. Mladík počúva. Jeho posolstvo nekončí. Čašníčka v závere berie do rúk ostrý nôž. Akoby chcela rezať X. No nevieme. Opona padá. Titulky. Tajomné posolstvo aj príbeh o zákrutách duše, niekedy ovplyvňovanej silnou mysľou niekoho iného. Zámerne nedovysvetlené, ponechané na douvažovanie a domyslenie divákom. (09.04.2021)

Kiyoshi Kurosawa natočil v tomto tisícročí niekoľko filmov, ktoré sa mi dosť páčili a pomerne vysoké očakávania som mal aj od tejto jeho klasiky, keďže už len pri Kairo, ktoré natočil o pár rokov neskôr mi dokázal, že vie perfektne pracovať s atmosférou, ktorá je pri takýchto mysteriózne ladených krimi thrilleroch veľmi potrebná, ale tentoraz sa neubránim sklamaniu. Zápletka na prvý pohľad pôsobí dobrým dojmom a síce nemôžem povedať, že by dej bol zlý, pozeralo sa mi na to celkom dobre a pár momentov sa vydarilo, ale inak mi už prakticky po chvíli bolo jasné, že z tohto nič výnimočné nebude, hlavne sa mi to celé zdalo až príliš monotónne, chcelo by to podstatne lepšiu gradáciu, takto sa to v pomalom tempe a bez nejakých zapamätaniahodných scén nieslo až do konca. O nejakej žánrovej akcii sa tu tiež moc hovoriť nedá, skôr len pár priemerných usmrtení. Po stránke obsadenia poteší hlavne charizmatický Koji Yakusho v hlavnej úlohe, ktorého vždy rád vidím a hlavne pri takýchto postavách, ale nájde sa aj pár známych tvárí v menších úlohách. No chcelo by to lepšieho záporáka, čo by to výrazne oživilo. A Kiyoshi Kurosawa síce neodviedol zlú prácu, ale aj tak som od neho čakal viac, komorné krimi thrilleri s nižším rozpočtom mi neprekážajú, takže vizuálne som s tým nemal problém, ale tá atmosféra mohla byť omnoho lepšia a ani napínavé mi to moc neprišlo. Takže neľutujem, že som si to pozrel, Cure ma zaujal už dávnejšie, ale očakával som atmosférickú japonskú klasiku a dostal som skôr len obstojný žánrový priemer na jedno pozretie. 64% (14.03.2016)

Nejvíc tu působí stísňující prostředí. Neútulné nemocnice, zanedbané doby, oprýskané zdi. K tomu minimum hudby a podivný vývoj, kdy se nedá věřit ničemu, co postavy vidí a slyší. Postava policajta a jeho kamaráda psychologa tu funguje výborně, jak ta profesní, tak ta soukromá část. A na konci do sebe všechno brutálně zapadne. Dobrý, fakt dobrý. (26.09.2023)

Inšpektor Takabe je spolu s kolegom Sakumom zo psychiatrie privolaný k vražde mladej prostitútky. Na mieste činu je zadržaný aj samotný páchateľ, ktorý sa síce ku skutku dozná, no na nič konkrétne z jeho konania si nespomína. V mestečku Shiomi sa v posledných týždňoch objavilo niekoľko podobných prípadov "zabudnutých" vrahov. Všetky majú spoločnú ešte jednu vec. Vyrezané písmenko X do hrdiel obetí. Podarí sa nakoniec Takabemu a Sakumovi vyšetriť tieto záhadné vraždy? Horor nie, no výborný mysteriózny thriller určite áno. Film je zameraný na vyšetrovanie, skĺbené s určovaním psychickej diagnózy. Priznávam, mňa zaujala najmä tá druhá stránka príbehu - 70%. (15.12.2013)