Nádej a sláva

Aneb čekání na válku..mám takový dojem, že kdybyste po třicerti minutách přepli na konec filmu, absolutně o nic nepřijdete. Tím pádem pro mě v závěru průměrný film, na který brzy zapomenu. Ale přístup dětí k válce byl přinejmenším úsměvný a opravdu reálný. Sama jsem si vzpomněla na sebe a mého bratra, když jsme se v září 2001 radovali, že bude válka a nebudeme muset do školy. Dětem tu naivitu nelze vyčítat. :) Filmu ale ano. (04.03.2014)

Tak trochu som očakával drámu v štýle Spielbergovej Ríše slnka. Film je ale o niečom inom. Je o deťoch, ktoré netrpezlivo čakajú, kedy už konečne začne tá vojna, o deťoch ktoré sa hrajú v rozbombardovaných domoch, čakajú na ďalšie nálety a zbierajú črepy z bômb. Rodina chlapca-hlavného hrdinu príbehu rieši problémy ako žiť bez otca, ktorý dobrovoľne narukoval i problémy s dospievajúcou dcérou. Tá má iba 15 a tiež sa ťahá po zničených domoch, ale črepy tam zbierať nechodí...Film v prvej polovici dávkuje humor pozvoľna, no v druhej s príchodom deda som sa dobre bavil. Dedo rozdáva životné múdra, dedo spomína na ženské prsia, dedo strieľa na krysu pri nedeľňajšom obede..."Dedo, zdalo sa mi, že si ju trafil, lebo krívala..." to je jedna z naozaj podarených scén a korunuje to scéna v závere, kde jedna z bômb zasiahne školu, ktorá je v plameňoch. Deti kričia, radujú sa a jeden z nich pozrie k nebu a vyhlási: " Díky, Adolfe..." Videné s titulkami na čt2. 80%. (10.06.2012)

Britská Spielbergovka bez Spielberga. Krásny film. Aj napriek tomu, že sa to odohráva počas vojny je z toho výborná feel good oddychovka. Za mňa nejlepší Boormanov film. Veľká škoda, že na oscaroch to úplne rozbil Posledný cisár, pretože nejaká tá cena útechy mohla tento malý veľký a zabudnutý film spopularizovať. 9/10 (27.09.2015)

Deti sa freneticky tešia, že škola ľahla popolom. Je II. svetová vojna a Anglicko je bombardované Nemcami. Jedno zo šialene sa tešiacich detí kričí: "Nejaká zatúlaná bomba. Ďakujeme, Adolf!!!". Pohľad na vojnové dianie, aký v kinematografii osobne zaujíma najviac - pohľadom obyčajných ľudí v zálohe, alebo hľadanie odtienených krás a slastí života v tieňom pokrytej spoločenskej situácii. Tu cez videnie a prežívanie malého chlapca, jeho dvoch sestier a mamičky. Poznámka: Veľmi mi to celé pripomenulo  rozprávanie môjho strýka, ktorý cez vojnu chodil do školy. Hovoril: "Vojna? To bolo najkrajšie obdobie. Do školy sa veľmi nechodilo, stále sme hľadali nejakú muníciu, pozorovali presuny vojakov. V jednom kuse sme boli v lese s partiou. Nachádzali sme kopec vecí. Povstanie bola tiež riadne dobrodružná záležitosť. Keď prišli Nemci a ukrývali sme Židov, museli sme držať tajomstvo. Všetko bolo veľmi dobrodružné a vzrušujúce. Učenie takmer žiadne, vždy sa niečo nové dialo.". (30.05.2021)

Svou atypičností si mě tenhle film získal. Žádná velká moudra, ale svět tehdejší doby očima Billa alias Johna a například situace "hurá, škola hoří, budou prázdniny" neměla chybu. Vše tak trochu s mírnou nadsázkou a já jen konstatuji, že uživatel flanker.27 to vystihnul velmi dobře. John Boorman věděl nakonec přesně, že se mnoho situací takhle odehrávalo, vždyť čerpá ze svého vlastního mládí a já mu to věřím. (25.02.2015)