Věci života

Ještě teď, nějakou dobu po skončení filmu přemítám, proč mně snímek s v podstatě jednoduchým, prostým příběhem tak okouzlil. Snad těmi skutečnými vjemy, kdy nějaká postava otevře dveře do pokoje a mně to připomene zvuk, který jsem slyšela tisíckrát i ve skutečnosti, snad tou širokou škálou pocitů, které se mi při sledování přelévaly v mysli, možná příjemnou francouzskou ležérností a nebo nefalšovanou, přirozenou krásou nejen Romy Schneider, ale i Leai Massari. Nevím...ale jsem si jistá, že jsem snad v žádném jiném filmu neviděla tolik lidí kouřit permanentně jednu cigaretu za druhou, no vážně. (30.08.2013)

Podľa mňa sa zrovna v tomto ojedinelom prípade, jednalo nielen o mierne roztržitý, ale zároveň aj poriadne zadymený počin, aby som bol teda naprosto presným v samotných charakteristikách tohto filmu, keď vzápätí ihneď vysvetlím, čo mám tým vlastne na mysli: V prvej veci sa pomerne častejšie skákalo po časovej osi - sem a tam, čiže z aktuálnej prítomnosti ohľadom istej, zlomovej udalosti, ktorú v podstate sledujem už v úvodných záberoch, kde očividne došlo k nejakej určitej autonehode, ktorú ale nateraz nebudem bližšie charakterizovať, kto bol toho účastníkom, pričom od tohto kľúčového momentu, sa táto konkrétna situácia, akoby znovu vracala na začiatok, v danej retrospektíve, čo všetko jej skrátka ešte predtým predchádzalo, čiže by sa dalo povedať, že sa to bude okolo nej proste neustále krútiť, a to navrch i s množstvom spomienok naprieč celým týmto dianím. • V druhej veci som si rýchlo uvedomil, že predstaviteľ Pierreho Bérarda, t.j. Michel Piccoli, zrejme tie cigarety len tak chytro z ruky nespustí, tým pádom fajčil jednu od druhej, ako povedzme fabrický komín, až som mal miestami taký veľmi čudný pocit, že mi ten „fajčiarsky smrad”, skrz obrazovku, prelieza rovno až do obývačky, vôbec, väčšina postáv fajčili, ako Turci, čo by napokon predstavovalo neuveriteľnú, dymovú clonu! • No, súčasne sa jednalo o akýsi, módny trend, ktorý bol v tých časoch absolútnym štandardom, pritom v tejto možnosti ho bolo asi až príliš. • Ďalej k merítku veci. Nebudem popierať, že mi obidve eventuality nadmieru prekážali, predovšetkým, čo sa teda týka samotnej štruktúry tohto filmu, čo nielenže mňa ako diváka, čím ďalej, tým viac začínalo pomaličky otupovať, keďže som ani zvlášť nevedel, na ktorý časový úsek, sa mám začať viacej sústrediť, čo by som nakoniec okomentoval úplne prostými slovami: „Režisérovi sa forma totálne vymkla spod kontroly!?” • Našťastie to aspoň zachraňujú kvalitné, herecké výkony, keď hlavnej postave v podaní Michela Piccoliho, obstojne, i keď nie s dostatočným hereckým priestorom, zručne sekundovala postava Hélèny Haltigovej v podaní Romy Schneiderovej, ktorej dialógy som si rád vypočul v pôvodnom znení s jej typickým, rakúskym prízvukom, to sú plusové body - extra naviac. • Vskutku, mal som oveľa väčšie očakávania ohľadne Vecí života, ktoré na mňa pôsobili akosi neživotne. PS: Aspoňže filmová dĺžka bola celkom ideálna, lebo v opačnom prípade by som za pridanie ďalších minút, snáď automaticky strhával percentá, čo by som naozaj dosť nerád. (16.06.2023)

Romy Schneider pod svým oblíbeným Claudem Sautetem ztvárnila několik skutečných "hrdinek života" - Hélène patří k nejlepším. Snímek se setkal i s příznivým přijetím v zahraničí - kolik je taky nesentimentálních dramat o životě a smrti? Jen škoda, že většina z českých diváků viděla dříve patrně americkou Křižovatku, kterou bych s tímto filmem jen nerad srovnával. (16.07.2005)

Ne, stale si myslim ze Docela Obycejny Pribeh je brutalne precenovany a toto je jedna z najlepsich roli Romy Schneider. Spolu so svojim filmovym druhom Michelom Piccolim /Velka Zranice, Salto nel Vuoto/ bola nadherna, Piccoli tu havaruje na aute a nasledne film sleduje jaxa dotycny vytrhol z dynamickeho zivotneho stylu, jhodnoti ludi, vztahy a nazory na zivot a na smrt. Sautet ako reziser bol vacsinou len zrucny rutiner, az tu ukazal ze vedel tocit filmy : 74 % (29.10.2019)

Skutočná reklama na cigarety, ktorej by nestíhal ani DiCaprio, ktorý vo filmoch fajčil snáď aj pod kryhou Titanicu a to už nehovorím o Bartoškovi. Bývalý módny trend je tu naozaj cítiť a nosili sa aj chlpy na hrudi - aj tie tu uvidíme, našťastie nie u Romy Schneider. Film je však o inom. O tom, ako v posledných chvíľach prebehne pred očami celý život a zo spomienok sa aj tak na povrch najviac vynára láska. Tá je prítomná všade, počas celého života a aj v tragédii osudu. Niekto nazve film úžasný a krásny, ale mne prišiel jednoznačne smutný. (28.05.2024)