Nesmrteľná milenka

„Odpustila som mu pre jeho hudbu. Nemohla som nenávidieť človeka, ktorý niečo také napísal.“ NESMRTEĽNÁ MILENKA nie je veľmi strhujúci životopis hudobného génia, ale určite je to poctivá malá dráma o ľuďoch, prekliatí a o tom, ako koľkokrát o našom ďalšom živote rozhodnú hlúpe trojsekundové minutia sa na chodbe hotela. Snímka sa nakrúcala v Českej republike a Gary Oldman (Coppolaov DRACULA) sa tak zapozeral do svojej filmovej partnerky, talianskej herečky Isabelly Rosselliniovej (MODRÝ ZAMAT, SMRŤ JEJ PRISTANE), až kvôli nej ukončil svoje dvojročné manželstvo s herečkou Umou Thurmanovou. Ale dosť pikošiek - aká je NESMRTEĽNÁ MILENKA? V prvom rade má charizmatického Oldmana, ktorý (so skúseným režisérom Bernardom Roseom – jeden z najlepších hororov 90. rokov CANDYMAN) ukazuje slávneho hudobného skladateľa ako s ľuďmi zákerne manipulujúceho, zlostného, žiarlivého, šialeného, hluchého, geniálneho, excentrického, introvertného, bláznivého, iného, originálneho, zúrivého, perfekcionistického, paranoického, detinského a prchkého opilca, ktorý nevedel dodržať slovo. Asi by som dal skôr „len“ 60%... ale mám rád Garyho. (01.01.2005)

„Dobré jitro! Již v posteli se myšlenky tlačí k Tobě, má milenko nesmrtelná, tu a tam radostné pak zas truchlivé, vyčkávajíce od osudu, zda nás vyslyší. Žít mohu buď jen cele s Tebou, nebo vůbec ne…“ ;) Úryvek dopisu Ludwiga van Beethovena Nesmrtelné milence, 6 července 1812 ráno (z Teplic) (19.09.2007)

Keď som bola malá, videla som kúsky z tohto filmu, tajne. Mama mi kázala ísť do postele. Ale ja som nazerala. Niektoré scény som si zapamätala, tak silne vtedy zapôsobili. Keď 1. žena vstúpi do salónu a vidí hrať pianistu, hviezdy na jazere a ešte podvedomo si pamätám nejakú násilnú scénu. Náhodou som narazila na tento film. Čo ma potešilo - nie som viac nestranná. __ Jeden z prvých záberov, vidím Prahu a Hradčanské náměstí, Valdštejnskú záhradu, Stavovské divadlo, ďalšie známe uličky, zámky Buchlovice a Milotice, Kroměříž. Ešte si neviem spomenúť, kde je ten červený zámok /kam prišlo nové piano/. Všetko miesta, ktoré som navštívila. V scénach často rozoznám češtinu. To všetko je mierne vzrušujúci nádych, že to je "náš film", takže opäť dôvod k zaujatosti. Beethovenovu hudbu tiež obľubujem. Hoci, často mi prišli skladby nie úplne vhodné k scéne. Zaznela, lebo tvorcovia chcela dať čo najviac najslávnejších kúskov na 1 mieste?? Hm. A pak Rossini! Šikovné! Divák spozornie, že aha! to nie je rovnaký štýl! (The Thieving Magpie - hneď asociácia so Sherlockom, dammit, ďalší dobrý bodík) Celkovo film extra nevytŕča. Honba za záhadnou láskou z listu mi pripadá trošku umelá. Dostali ma spomínanými hviezdami a Beethovenom na ulici, v obložení detí. A za lokácie a hŕbu českého produkčného tímu. Mohlo byť lepšie ale. dá sa. (10.06.2012)

Gary Oldman v jednom zo svojich najlepších výkonov. Beethoven pôsobí skôr ako negatívna postava ku ktorej pozitívny vzťah len ťažko nadobudnete. Zároveň vás ale baví ho sledovať furt keď je na scéne. Ajtak mal film podľa mňa na viac, hlavne čo sa týka ostatných hercov, pútavosti deja, napätia alebo nejakých zapamätania hodných scén. Miestami pôsobil ako lepšia TV produkcia a oproti Amadeusovi je slabší o dosť. Nevyvolá ani také silné emócie ani nevtiahne tak dobre do príbehu. (07.05.2015)

Bernard Rose popustil uzdu svojej fantázie na maximum a za túto odvahu si zaslúži obrovský obdiv. Za zdatnej pomoci Oldmana, Soltiho, Ludwiga vana samozrejme (a ďaľších) vytvoril nádhernú mozaiku absúrdnych konšpirácií okolo večnej a záhadami ovenčenej Immortal Beloved, ktorá nielen že nepostráda logiku, naopak, núti diváka hltať každú scénu, indíciu, slovo, tón. A divák len zobe režisérovi z ruky. A ak niekto aj nie, tak je buď príliš informovaný a nie je ochotný hrať túto hru, alebo mu to celé proste smrdí. Ja som sa bavil niekoľkokrát skvele. (11.05.2013)