asirtes

Sociálny experiment so šialeným castingom. Poznáte ten vtip? Fitneska, čo chodí na plastiky ako na klavír, dedinský ľaľo, neúspešná atlétka, kaviarenský povaľač, striptér, kuchynská puťka, mudrlant, nadržaná influencerka a lampasák sa stretnú na farme. Nie, nemá to pointu. Pointa je samotný vtip, ehm, experiment. Toto musela vymyslieť partička študentov sociológie a psychiatrie niekde na chate v rumunských horách nad fľašou 80 percentného absintu. Alebo toluénu. 12. séria ***, 13. séria ****, 14. séria **.

Veľká škoda. Krakov je nádherné historické mesto, poľskí filmári jeho potenciál však nevyužili. Napríklad krakovské nábrežie je miestami skvostne romantické, najmä večer, a venovali mu jeden sekundový letmý denný rutinný záber z diaľky. Nehovoriac o historických pamiatkach, ktoré takmer úplne absentovali v rámci nejakej atmosféry mesta, do ktorého je príbeh zasadený. Takže Krakov tu nehrá. Ale ok. Čo tam máme dalej. Podobne to dopadlo s romantikou, ktorá je takmer výlučne na stereotypoch a tisícky krát opakovaných klišé zo stoviek iných filmov, pričom v drvivej väčšine z nich, je spracovanie originálnejšie, intuitívnejšie, premyslenejšie etc. Dostali sme teda povrchnú romantiku, ťažko uveriteľnú a neistú, bez hlbšieho nadšenia a emócií. A bez výraznejšieho humoru. Ked v romantickej komédii takmer absentuje romantika aj humor, tak je ťažko nazvať mi takýto počin romantickou komédiou a zostane vlastne iba akási kostra, ohlodaná na kosť, na kostrč zo spomínaných klišé a stereotypov. To fakt nepoteší. Zostala nám teda akási oholená sociálna dráma, kde môžete sledovať sociálne návyky istej časti spoločnosti, ktorá možno existuje, ale skôr asi len ako prototyp na scenáristickom "papieri" a v realite by ste ju v plnej miere hľadali naozaj ťažko. Asi ako Barbie a Kena. Dostávame teda nejaký nezaujímavý teoretický koncept, čo môže byť eventuálne zaujímavý pre násťročné publikum, ktoré nevidelo už vyššie spomínané stovky až tisíce filmov, kde sú podobné alebo rovnaké myšlienky a situácie spracované minimálne intenzívnejšie, ak rovno nie objektívne lepšie. Obávam sa však tak trochu o duševné zdravie týchto tínedžerov, aby naplno nevdýchli tento iluzórny svet a nenarazili príliš tvrdo, trebárs ako Tom z 500 dní se Summer (2009), resp. scenárista Scott Neustadter, ktorý tento efekt zažil na vlastnej koži a veľmi vtipne ho popísal úvodom onoho spektáklu, práve cez postavu Toma. Takmer všetko je v Parada serc predvídateľné až všedné, tak zostáva už iba istá sympatičnosť, ktorou snímok jemne na pozadí oplýva.

Rovno napíšem, že nie sú to poctivé 4*. Príbeh mieša prvky klišé s určitou originalitou a emócie skôr hladí a jemne hryzká, ako by ich nabíjal. Je to skôr také rozplývanie sa nad krémešom vo výklade niekde v centre Paríža. A keď v určitej chvíli precitneš, ako lížeš výkladné sklo, nemáš zuby a spomenieš si, že si vlastne bezďák. Proste trochu taká "iná" poetika.

Je to klasická vzťahová konverzačná sci-fi drama, bez efektov a strielačiek, na spôsob The Man from Earth, s tým rozdielom, že Needle in a Timestack je atmosferickejší, dynamickejší a menej intelektuálny. Skvelé obsadenie, koncentrovaný film. Nič pre adolescentov a jelitá bez fantázie a empatie.

Psychologický bizár hrubého zrna. Neherci snažiaci sa o pseudo reality show dľa námetu. Natrhnutie bránice možné. Podobne ale aj dvíhanie žalúdku. Zároveň treba uviesť na pravú mieru, že občasné epizódy, kde nie sú použití komparzisti a vyfabulovaný scenár, sú emocionálne silné. Avšak tie prekričí hlučná väčšina tých nahraných. Producentom ani v krajinách ako Nemecko, s daleko vyšším počtom obyvateľov, sa nepodarilo naplniť potenciál bez komparzu a psychologických hier. Tým sa stáva táto show skutočnou fraškou. Odpad si zaslúži len z dôvodu opovrhnutia, čo mi nepríde ako adekvátne hodnotenie. Jednotlivé epizódy sa tak pohybujú vrámci reality show od odpadu až po plnú palbu.

Dosť prekvapujú viaceré logické diery, ktoré sa zdajú byť riešiteľné a odstrániteľné, najmä pri takomto exkluzívnom leveli prepracovanosti scenára je to trochu prekvapujúce. Ale táto blbôstka je proste tak zábavná, že nejde odolať.

Snád jediný počin zrovnateľný s Donnersmarckovými Životy těch druhých (2006). V rámci subžánru: Studená vojna - Stasi.

To akože producenti vážne nechali afektovanej šťande Aisling pokaziť tvorivé úsilie takého množstva ľudí? Hanebné. Výborný film, ktorý mohol byť o level vyššie.

Pre túto nenápadnú britskú(!) produkciu vytvorila Jodie Comer psychopatku paar excellence, akú by ste ťažko hľadali. Jej náhle výbuchy smiechu či kriku, vyvalené oči a bizarný zmysel pre humor sú podmanivé a bavia. Zabránili aj potupe z nedomyslenej 3. série, ktorá nakoniec imho zostáva nad priemerom. Posledná scéna tak napokon zanecháva silný dojem. Dobrá práca Jodie!

Absolútne dospelá komédia, ktorá sa dá pozerať znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova a znova...