Život po Jangovi

Dosť bizarný a zároveň v podstate desivý film - najmä pri predstave, že takíto androidi sa tu možno o pár desaťročí skutočne vyskytnú. Ale android Yang nebolo to jediné divné na tomto filme, ale v podstate všetko tu pôsobilo pomerne čudne - aj samotný manželský párik, či ich dcéra Mika, o ktorej som bol takmer celú dobu presvedčený, že aj ona bude napokon len android. Nie som žiadny veľký sci-fi fanúšik, tak to asi nedokážem až tak oceniť, pretože mňa to proste nebavilo :( Aj keď uznávam, že námetovo a tématicky to malo grády. (28.02.2023)

(43/2023) / Veľmi zaujímavý film. Spôsob rozprávania je docela náročný pre diváka, ťažký minimalizmus v emóciách aj dialógoch. Čím menej film povie/ukáže tým viac sa ale kreatívne môže divák zapojiť. Ale atmosféra a taký ten špecifický feel blízkej, nie veľmi nádejnej budúcnosti je vystihnutý dokonalo. (8/10) (15.06.2023)

"BEZ NICOTY NEMŮŽE BÝT NĚCO." Komorní sci-fi, bez zbytečné exhibice, obrazové či dějové, přesto svou filozofickou rovinou ne nezajímavé. Je to i poměrně krátké, takže celý ten minimalistický koncept nestihne začít příliš nudit. Herecky jde o úspornou práci, povedenou, přirozenou, s obrazem jde vyloženě o symbiózu, jsem opravdu rád, že i etablovaní herci jako Farrell umí přijmout takové role. 70% (05.01.2023)

Yes, but I imagine things like you are walking through a forest, and there are leaves on the ground, and it just had rained, and the rain has stopped and it´s damp, and you walk, and somehow, that is all in this tea. A potom je tu ešte veta: What the caterpillar calls the end, the rest of the world calls a butterfly. A v zásade to je najlepšie zosumarizovanie celého filmu. V takej utópií by som chcel žiť a s takým jemnocitom by som chcel pristupovať k svojim spomienkam a pocitom. Kogonada v každom zábere ukazuje komplexnosť a významovosť svojej budúcnosti a toho, kam ako ľudia, možno, smerujeme. A to bez toho, aby nás vyslovene do toho sveta vypustil. Jeden z najlepších malých veľkých filmov roka. (23.02.2023)

S tými malými, melancholickými sci-fi drámami sa nám tu poslednú dobu akosi roztrhlo vrece. After Yang to má o to ťažšie, že obuť sa do tohto filmu na internete a nabažiť si svoje rasistické ja dokáže hravo každý ťulpas. Síce ich nijako neobhajujem, ale ten film im ide rovno naproti a tu rasovú vyváženosť dohnal After Yang až do absurdne komických rozmerov, kde hlavnú úlohu musí hrať biely muž ženatý s afroamerickou černoškou, ktorí si spoločne adoptovali čínskeho potomka a ešte k tomu zaobstrali robotického člena rodiny, aby sme mohli zabrdnúť aj do debaty o tom, či sa andoridom sníva o elektrických ovečkách. Nesníva a toto nie je dobrý film, pretože rovnako ako ústredná rasová vyváženosť je v ňom úplne všetko príliš IN YOUR FACE, aby túto hodinu a pol dlhú lekciu o sociálnych hodnotách a diversite pochopili aj tí najpomalší. Ono je však zrejmé po pár minútach čo nám táto lekcia chce zdeliť a tak sa stáva repetitívnou (prakticky tu polovicu filmu Colin Farrell pozerá na spomienky svojej dcéry) a nezaujímavou. Príjemne melancholická atmosféra tak skoro omrzí, pretože film neponúka nič príliš navyše. Len utápanie sa v tom istom smútku, ktorý nepríde príliš uveriteľný kvôli chýbajucej chémii medzi postavami. Tie emócie a pocit milujúcej, oddanej rodiny som totiž tomuto filmu neveril ani minútu. A to je asi najhoršie, pokiaľ chcete natočiť film práve o tom. CELKOVO: 4/10 (07.03.2022)