Dárek do cely č.7
7. Koğuştaki Mucize
Miracle in Cell No. 7
Réžia:
Mehmet Ada ÖztekinScenár:
Kubilay TatKamera:
Torben ForsbergHudba:
Hasan ÖzsütHrajú:
Aras Bulut Iynemli, Deniz Baysal, Nisa Sofiya Aksongur, Celile Toyon Uysal, Ferit Kaya, Hayal Köseoğlu, Deniz Celiloğlu, Mesut Akusta, Yurdaer Okur (viac)Obsahy(1)
Mentálně postižený otec, kterému odebrali dceru, musí prokázat svoji nevinu. Sedí totiž ve vězení za smrt velitelova dítěte. (Netflix)
Videá (4)
Recenzie (60)
Je nepochybné, že každý užívateľ môže hodnotiť akýkoľvek film podľa svojich kritérií a nezávisle na hodnoteniach ostatných užívateľov. Rovnako tak má právo napísať do komentára o svojich dojmoch z filmu. Využívam to a výraznú odlišnosť môjho hodnotenia ako aj dojmu z tohto filmu od ostatných užívateľov považujem za zriedkavú odchýlku, ktorá ale v konečnom súčte neznamená takmer nič. ()
Veľmi pôsobivý scenár, výborná réžia a skvelé herecké výkony a výprava. Je pravda, že to väzenské prostredie vypadalo aj spolu s väzňami netradične, skôr akoby v nejakom vysokoškolskom internáte. To vôbec neubralo na zaujímavosti a príťažlivosti, tohto príbehu, ktorý hlboko zasiahne človeka, presne, tam kde treba. Jeden z ďalších vydarených skvostov Tureckej kinematografie. ()
[2,5*] Škoda, veľmi nádejný začiatok ma navnadil, že uvidím ďalší výborný film. Malo to tú správnu šťavu, úžasne milé dievčatko v roli dcérky (Nisa Sofiya Aksongur) a celkom sa mi pozdával i výkon herca v roli zaostalého otca (Aras Bulut Iynemli). Postupom času sa ale kopilo toľko strašnej naivity a toľko prehnaného sentimentu, až mi to začalo pripadať ako turecká telenovela. A to ani nehovorím o tom, aké boli všetky tie dejové zvraty predvídateľné dlho dopredu (napr. posledný "šokujúci" zvrat s popravou). Nemám rád, keď tvorcovia podceňujú inteligenciu diváka a tento film je toho žiarivým príkladom. Veľká škoda, lebo inak má film niečo do seba a veľmi som mu fandil. ()
Smutný, hodně smutný snímek, který je plný tragických událostí, jedna po druhé, v těch nejcitlivějších místech společnost, děti, postižení, staří a nevinní trestaní neprávem, a to ještě všechno dohromady. Místy trochu lacinější nával sentimentality, ale stále se drží v uctivé vzdálenosti od kýče. Film v epické rovině má náboj a celkově má konzistenci, takže divák místy zapláče, místy zasměje, ale hlavně u srdce po těch ranách osudu film i zahřeje. ()
Byl to dobrý film, to ne že ne. Jen to bylo na můj vkus pořád moc turecké a moc dlouhé. Trochu tím asi urážím jejich kulturu, takže mám štěstí, že nikdo z nich neumí číst česky (ale nebojím se ani toho, že by si recenzi přečetl Čech). Vcelku dojemné a slušně zahrané drama, které mi i zbořilo předsudek typu "všichni Turci jsou jak mocca karamelová kávička". I když učitelku bych si ke kávičce jako zákusek dal. ()
Reklama