Ukradený stát
The State Capture
Réžia:
Zuzana PiussiScenár:
Zuzana PiussiHudba:
Adam MatejHrajú:
Zuzana Piussi, Milan Žitný, Marián Leško, Daniel Lipšic, Robert Fico (a.z.), Robert Kaliňák (a.z.)VOD (3)
Obsahy(1)
Kauza Gorila predstavovala prelom v moderných dejinách Slovenska. Diera do steny konšpiračného bytu znamenala zároveň dieru do fasády demokratického štátu a vládnutia. Viedla nakoniec k pádu slovenskej vlády, ale vyniesla k vláde späť Roberta Fica, hoci bol tiež významným aktérom týchto aktivít. Túto periódu reflektoval film Zuzany Piussi Od Fica do Fica. Ukradnutý štát začal vznikať ako ohliadnutie za aktérmi práve tohto filmu. Krátko po začiatku nakrúcania došlo k zavraždeniu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a natáčanie nabralo iný smer. Vo filme vystupujú advokáti, blogeri, novinári a (bývalí?) agenti spravodajských služieb. Výsledný tvar reflektuje mechanismy ovplyvňovania štátu aj verejnej mienky prostredníctvom kompromitujúcich materiálov, utajovania alebo naopak poskytovania určitých informácií v určitý čas tak, aby sa ustálil naratív, ktorý väčšina ľudí akceptuje ako skutočnosť... (VIRUSfilm)
(viac)Videá (1)
Recenzie (33)
Film, ktorý bol ešte pred premiérou mimoriadne diskutovaný pre detail, že dával priestor úplne nepodstatnej pseudonovinárke Jane Teleki. Ako je u Piussi zvykom, dokument nevysloví názor, neurobí to explicitne, ale necháva diváka spracovať hromadu rôznych podnetov, ktoré by si mal dokázať sám vyhodnotiť. V tomto prípade sa jedná o striedanie novinárov, dezinformátorov, politikov, bývalých príslušníkov tajných služieb, atď atď, a pre nezainteresovaného diváka je miestami prakticky nemožné posúdiť, kto je relevantný hráč, kto zaplatený a do veci zapletený, a kto je proste len konšpirátorský magor. Konkrétne scény s Martinom Bavolárom (ktorý sám seba nazval slovenským Snowdenom, odhalil kauzu Gorila dva roky po jej odhalení, a ktorý je na smiech každému, kto kedy zablúdil na slovenské meme stránky) nijak nedávajú tušiť, že ide o humornú postavičku, skôr úmyselne vytvárajú dojem vážnosti a reálneho konšpiračného stretnutia s do veci zainteresovaným whistleblowerom. A nie je to len ním. Dajú sa identifikovať pohnútky napríklad u Forischa, neskôr u Teleki, na mnohých miestach ale film/réžia/autorka pôsobia dojmom nevedomosti a zmätenosti, a ak bol autorský zámer navodiť dojem, že je v tomto štáte absolútny chaos, aj tak je to nezmysel. Chápem Piussiovej štýl pri filmoch ako Od Fica do Fica, alebo Krehká identita, tu sa ale rozoberali fakty, a keď pri vysvetlovaní postavíte na rovnakú úroveň novinárov, vyšetrovateľov, obvinených a bláznov, nakoniec možno omylom vytvoríte panoptikum, kde najtriezvejšie pôsobí Braník, a vo výsledku dopadnete ako tá Kočnerova Threema. Najpádnejším argumentom pre chybovosť zvolenej formy je spätný pohľad zo súčasnosti (01.2022), pretože za uplynulú dobu sa krajina zbláznila, zbúrali sa všetky hranice, odkryli sa skutočné charaktery, a z Piussiovej snahy o diverzitné pokrytie situácie spravili čistý vtip. V istom zmysle mala pravdu, chaos tu naozaj je. Ale k pravde sa nedopátrate, keď necháte rečniť Občiansky tribunál. ()
Na jednu stranu je chvályhodné, že Piussi se pokusila dát prostor různým názorům, na stranu druhou se tak v dokumentu objevují mimozemšťané z Hvězdné pěchoty s krycím názvem Občanský tribunál. Bohužel mám pocit, že z filmu mi na delší dobu utkví pouze kníkání jeho režisérky a seance s Občanským tribunálem, obojí byl poctivý masakr pro uši. ()
Dovolím si povedať, že Zuzana Piussi ide na vec tým správnym spôsobom. Snaží sa byť objektívna, to znamená, že oslovuje všetky možné osobnosti, i keď v tomto prípade sa nedá hovoriť o jedných a druhých, Ukradnutý štát vám dá pocítiť, že všetko je tak prepletené a komplikované, až vám z toho doslova príde zle. Neponúka vlastný pohľad, necháva na divákovi, nech si urobí názor sám. Pre niekoho to ale môže znamenať problém, či Piussi nemala byť predsa len ako autorka subjektívnejšia. Osobne si to nemyslím a oceňujem, že pred kameru dostala zaujímavú sortu ľudí a tí toho povedali skutočne dosť. Nie však natoľko, aby sa prípad zázračne vyriešil, ale to zatiaľ nedokázala ani polícia. ()
Film "Ukradnutý štát" mal premiéru v roku 2019 a potom sa záhadne vytratil. Pani Zuzana Piussi v tomto investigatívnom dokumente pátra po pravde. Jej práca napriek tomu, že je pravoverná liberálka, bola mainstreamom napadnutá a dehonestovaná. Dokument následne vyšiel účelovo zostrihaný, bez veľmi podstatných častí. Najviac jej vyčítali, že dala priestor bývalému dôstojníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavlovi Forischovi a tiež aj fakt, že počas súdu s Mariánom Kočnerom sa dobrovoľne stala jeho dôverníčkou, čo je legálny post, právo obžalovaného. Jediné, čo filmárka Zuzana Piussi chcela, bolo dozvedieť sa pravdu o udalostiach, ktoré bezprostredne súvisia s vraždou novinára Jána Kuciaka. Tento jej dokumentárny film je síce oficiálny, legálny, ale vplyvom mocných záujmových skupín ovládajúcich dianie v Slovenskej republike, odsúvaný do úzadia. Prečo? Komu to vyhovuje? *** ()
Otrasný hlas Piussi, to bolo snáď horšie ako by to hovoril Stephen Hawking cez ten svoj prístroj, keby ešte žil. Obsahovo ok, má to aj pravdivé fakty, ale na druhej strane je to jednostranne ladené, nádych propagandy je viac ako citeľný. A už po voľbách sa ukazuje, že téma Kuciak zaujímavá už tak nie je a oligarchia je vymenená za inú oligarchiu. Celková hodnota dokumentu veľmi slabá. Ideme vraj proti mafii a hneď na začiatku počuť z tribúny rozprávať Kisku, pozemkového mafiána. ()
Reklama