Východoslovenská armáda

Čo všetko mi v dokumente chýbalo alebo bolo v rozpore s faktami som sa snažil doplniť, upresniť. Mnoho ľudí na východe ani nevie čo sa v ich dedinách za vojny odohrávalo. Červená armáda sa blížila k hraniciam Slovenského štátu a východné Slovensko bolo bez armády. Všetko bolo buď na východnom fronte alebo pracovali na talianskom fronte. Ministra Čatloša napadlo v januári 1944 zriadiť na východnom Slovensku armádu. Nemeckému vrchnému veleniu to bolo prezentované, ako obrana proti Červenej armáde ale v skutočnosti si Čatloš pripravoval zadné dvierka. Nemci vytvorenie tejto Poľnej armády (východoslovenská armáda) odobrili 12.2.1944. Najskôr presunuli zostatky Veliteľstva divíznej oblasti 2 (VDO2), ktoré neboli zaradené do zostavy poľných jednotiek za čiaru Štrba – Dobšiná (veliteľstvo do Liptovského Mikuláša). Od apríla sa začal presun poľných jednotiek na východ. Armádne veliteľstvo sídlilo v Župnom dome v Prešove. Veliteľ generál II. triedy Augustín Malár, zástupca veliteľa plk. gšt. Viliam Talský, náčelník štábu pplk. Ladislav Lavotha. Túto armádu tvorila Skupina vzdušných zbraní, veliteľstvo Kelemeš (Ľubotice), 1. a 3. letka Nižná Šebestová, 2. letka Nižný Hrabovec. Na operačnú činnosť boli SVZ pridelené letiská: Spišská Nová Ves, Išla, Nižný Hrabovec, Lyska–Kamenica nad Cirochou a letisková plocha pri Čemernom v okrese Vranov nad Topľou. Ďalej Pluk útočnej vozby (PUV), veliteľstvo Vranov nad Topľou, tankový prápor veliteľstvo a 1. rota Čemerné, 2. rota Štiavnik, 3. rota Stropkov, prápor KPUV (kanónov proti útočnej vozbe) veliteľstvo Čemerné, 1. rota Dukelský priesmyk, 2. rota Ladomirová, 3. rota Medzilaborce. 1. oddiel 11. delostreleckého pluku Vranov, 12. delostrelecký pluk Vyšná Radvaň, Zmiešaná skupina DPLP (delostrelecký protilietadlový pluk) 18. ťažká batéria (PLK 88mm vz. 37), 22. ľahká batéria VKPL 20mm na ochranu Armádneho veliteľstva palebné postavenie Kelemeš (Ľubotice). 38. batéria Giraltovce a 21. batéria v Medzilaborciach, spojovací prápor Prešov, 11. Pioniersky prápor (starý nemecký názov pre ženijné jednotky) Kapušany, Poľný súd Prešov. Poľné veliteľstvo Pracovného zboru bolo v Zámutove (okr, Vranov) malo za úlohu opevňovacie práce. 1. Pešia divízia veliteľstvo Giraltovce (plk. pech. František Stojan), 1. peší pluk na rozhraní Giraltovce Bardejov, veliteľstvo s 1. peším práporom v Raslaviciach, 2. prápor v Stuľanoch a 3 prápor. v Buclovanoch. 2. peší pluk veliteľstvo v Bardejove a mal 4 prápory, 1. prápor, veliteľstvo v Tarnove roty v Snakove, Gaboltove, Kurove, Cigeľke, Petrovej, v Nižnom a vo Vyšnom Tvarožci, 2. prápor, veliteľstvo v Zborove a roty v Stebníku, Komloši, Chmeľovej, Regetovke a Stebníckej Hute, 3. prápor prešiel do Kysaku a 4. prápor stanovisko veliteľa v obci Varadka a jednotky boli rozmiestnené vo Vyšnej Polianke, Hutke a v Bechery. 3. peší pluk bol dislokovaný v okolí Svidníka a na poľskom území s ťažiskom Duklianskeho priesmyku. Veliteľstvo Vyšný Svidník, 1. prápor velenie Nižnom Komárniku, ďalšie jemu podriadené jednotky boli dislokované vo Vyšnom Komárniku, Krajnej Porúbke a v priestore Barwinek–Zyndranowa na poľskom území, 2. prápor veliteľstvo bolo umiestnené v obci Kečkovce a podriadené jednotky v Šarbove, Dolhoni a Vápeníku, 3. Prápor veliteľské stanovište vo Vyšnom Svidníku a roty boli dislokované v niekoľkých okolitých obciach, 4. peší prápor mal veliteľské stanovište v Nižnom Komárniku a jednotky v Krajnom Bystrom a na poľskom území. 1. delostrelecký pluk veliteľstvo Giraltovce, 1. oddiel Krajná Poľana, 2. oddiel Cigľa a 3. oddiel Vyšný Mirošov a 1. oddiel 12. delostreleckého pluku v jeho zostave dislokovaný vo Vyšnej Radvani. Poľné jednotky v zostave 2. pešej divízie boli dislokované na pravej strane budovaného systému obrany Medzilaborce a východná hranica smerom k Humennému až k budovanej obrane maďarskej armády. Veliteľstvo 2. pd bolo v budove notárskeho úradu vo Vyšnej Radvani (veliteľ plk. pechoty Ondrej Zverín neskôr plk. pechoty Viliam Kanák a od augusta plk. gšt. Štefan Tatarko). 4. peší pluk, veliteľstvo v Papíne, 1. prápor Vyšné a Nižné Čabiny, 2. prápor Hosťovice potom dislokovaný v Poľsku (2 roty prešli k partizánom), 3. prápor Telepovce, Hustovice, Čukalovce a Parihuzovce, 4. prápor Vyšné, Nižné Zbojné, Zubné a Pichne. 5. peší pluk, veliteľské stanovište v Habure, mal 3 prápory a 1 pioniersku rotu. 1. prápor dislokovaný v Habura a smerom k Poľsku, 2. prápor Kalinov a smerom k Poľsku (celý prápor sa zapojil do povstania), 3. prápor a aj pionierska rota Čertižné a smerom k Poľsku. 6. peší pluk, všetky 4 prápory boli nasadené do Lupkovského priesmyku, (1. peší prápor zapojený do povstania). 2. delostrelecký pluk veliteľstvo bolo dislokované pri obci Vydaň a 3. oddiely boli pričlenené 4.,5., a 6. pešiemu pluku. 2. oddiel 12. delostreleckého pluku v zostave 2.pd veliteľstvo vo Volici, oddiel vo Vydrani a severne od Medzilaboriec. Aká bola účasť, respektíve neúčasť týchto jednotiek v SNP. Dňa 30.8.1944 bolo skupine armád Heinrici nariadené odzbrojiť obe divízie Poľnej armády. Chaos v armáde spôsobil minister Čatloš, ktorý vydal rozkaz na spoluprácu s nemeckým vojskom. Malár bol v Bratislave a jeho zástupca Talský sa vybral pre pokyny, Poľná armáda ostala bez velenia. Veliteľ skupiny vzdušných zbraní zorganizoval prelet 26 lietadiel do Ľvova (ostali na Ukrajine) a s nimi išiel pre pokyny aj plk. Talský. 2. pešia divízia na rozkaz veliteľa plk. Tatarku takmer celá zložila zbrane. Veliteľ 1. pešej divízie plk. Markus nariadil bojovať, zvádzali s Nemcami tvrdé boje v oblasti horskej osady Livov a Livovskej Huty. Nakoniec veliteľovi divízie s najvernejšími sa podarilo prebiť na povstalecké územie. Tanková skupina 2. pešej divízie v oblasti okolo Svidníka sa prebila do hôr kde založili partizánsku skupinu Kriváň, ktorá sa neskôr spojila s Červenou armádou. Levočské, popradské a spišsko novoveské posádky sa do povstania zapojili, kežmarských tankistov obsadil oddiel domobrany miestnych Nemcov (Heimatschutz) a jednotka vojenskej polície. Dokument nám predkladá fakt, že divízie boli odzbrojené bez boja. Skutočnosť však bola iná, 2. pešia divízia bojovala v obkľúčení viac ako týždeň, kým nebola zničená. Rovnako sa podarilo odzbrojiť iba polovicu tankových jednotiek. Zvyšok bol zničený v boji, pridal sa k partizánom Kriváň, Čapajev , alebo sa prebil na povstalecké územie. (10.09.2019) (menej) (viac)