Wallendorfer

Film je výstrahou, varovaním. Nechápem preto ľudí, ktorí mafiánsky život obdivujú. Asi nepochopili, o čo ide.

Nepatrím medzi tých, ktorým by osud troch otcov biskupov nič nehovoril. Preto som mal od dokumentu pomerne veľké očakávania. A poviem, úprimne, bolo to vynikajúce! Sú to síce tri ľudské príbehy, ale súčasne jeden spoločný príbeh z obdobia, keď sa bezprávie hralo na právo. Hudba, trefné komentáre historikov, unikátne zábery interiérov aj exteriérov, silné detaily, presvedčivo hrané scény. A najmä, čo ma zvlášť potešilo, aj mená tých, ktorí to koncentrované zlo priamo aplikovali - teda mená komunistických sudcov a prokurátorov. Žiadne hrubé čiary za minulosťou. Namiesto alibistických vykrúcačiek k obdobiu komunistickej totality od poniektorých učiteľov dejepisu by sa mal tento dokument púšťať ôsmakom, deviatakom a stredoškolákom. Zaručene ho mnohí z nich  dopozerajú s otvorenými ústami.

Graficky zaujímavé. Z hľadiska faktov väčšinou korektné, ale sú tam uvedené aj polopravdy, našli sa aj faktické chyby (najmä v číslach - napr. v 1. časti, v pasáži o vyznamenaniach). O výpraskoch Červenej armády z rokov 1941 a 1942 sa však dozviete absolútne minimum. Zámer je preto jasný. O objektivitu nejde. Treba totiž hovoriť najmä o úspechoch.