Píseň za chudého chlapce

Filmy na túto tému mám celkom v obľube, väčšinou sú emocionálne silné a zážitok z nich stojí za to. Tu, aj napriek tomu, že ide o ešte tragickejší a smutnejší príbeh, než väčšina podobných, sa emócie príliš nedostavili. Postavy sú jasné vyrisované od začiatku - 1. sllizák, ktorý si myslí, že je šéfom koncentráku a nie cirkevného vzdelávacieho ústavu pre chlapcov, 2. vychovávateľ v sutane, ktorý rád pchá svoje nádobíčko do malých chlapcov, ale inak je vpodstate dobrák a 3. nový učiteľ, sympaťák na pohľadanie, ktorý dorovnáva svojou dobrotou zlo tých ostatných. A samozrejme chlapci, ktorí aj keď sú niektorí zlodeji a kadejaká iná sebranka, sú to veľmi milí a múdri mladíci. Pre mňa sú tu všetky postavy až príliš čiernobiele, extrémy na oboch stranách a moc som to tým postavám nežral. Aj keď je to podľa skutočnej udalosti, neverím, že sa tie postavy v skutočnosti správali tak, ako vo filme, pripadá mi to až príliš zjednodušené a brané po povrchu. Sadista rád mláti deti, to je uveriteľné, veď takých je plno, no nejaké aj zavraždiť a len tak, lebo ho to napadne bez nejakej príčiny... Svätá cirkev vždy bola všemocná a priam dokonalá v ututlávaní nielen morálnych, ale aj kriminálnych prehreškov svojich predstaviteľov, no chcel by som vedieť jeho zmýšľanie, keď sa rozhodol, že pošle chlapca na druhý svet. Však o nič nejde, zahladí sa to a všetko bude ako predtým? Už pri predošlom takmer zabití to bolo treba rázne riešiť, no tu vidíme len nejaké zasadnutie pri stole a nevieme, o čo šlo. Proste aj záporná postava musí mať svoju charizmu, táto nemá nič, len slizký ksicht, nedozviete sa jeho motiváciu ani zmýšľanie, nič. Okrem vykreslenia postáv sú ďalšou slabinou dialógy, ktoré sú príliš fádne a nefungujú ako by mali. Škoda, pri kvalitnejšom spracovaní to mohla byť 100ka ako vyšitá. (03.02.2019)

Není pochyb, že to děti v katolických nápravných školách měli těžké, jenže tento film dává slovu těžké nový význam. O to víc, že je příběh podle skutečné události a toto týraní a zneužívání ze strany katolických kněží se opravdu stalo. Ani si nejspíše nedokážeme představit, jaký mohli mít tyto děti život. Silný film podle skutečných událostí. (25.04.2013)

Íri zase prekvapili, a predostreli ďalší film (pred tým Padlé ženy ) z prostredia nápravnovýchovného zariadenia riadené cirkvou. Dojímavý príbeh o "živote" chlapcov v polepšovni, o despotizme vychovávateľov a ľudskom prístupe učiteľa k nim. Takéto inštitúcie existovali v Írsku do roku 1984.Na margo toho chcem iba podotknúť, že výchova (prevýchova) mládeže by nemala byť záležitosťou iba jednej inštitúcie ale celej spoločnosti. Jednoduchým zákazom sa zlo neodstráni. Na zlé veci treba poukázať a pranierovať. Len nedávno bola aféra v polepšovni v Hlohovci, kde pedagóg fyzicky týral chovancov. A čo taká "pani riaditeľka: kdesi v dedinke na Horehroní,ktorá týrala deti ? či dokonca škôlkárka , ktorej "pedagogické spôsoby: boli sprevádzané modrinami a šrámami na chrbte chlapčeka ? Či pani učiteľka, ktorá otehotnela s ôsmakom ? FUJ !j FUJ FUJJJJ !!!! (29.11.2015)

Systém nápravných učňovských škol existoval v Irsku až do roku 1984, jak říkají na konci filmu, a já jen doufám, že to všude nebylo tak strašné, jako bylo ukázáno tady. Ve vedení byl sadistický kněz, který tyto chlapce "vychovával" a druhý, který je pro změnu zneužíval, všichni ostatní to mlčky přecházeli a jediné světýlko naděje byl učitel (Aidan Quinn), který naštěstí jinde nesehnal místo. Pro mě osobně byly některé scény ve filmu hodně drastické a nejhorší je přát si něčí smrt, aby se konečně něco změnilo a to se mi právě tady stalo. V každém případě to byl velmi silný citový zážitek. (27.10.2006)

Ďalší film z novovytvorenej kategórie "nasieracích" :). Kvalitatívne ho možno porovnať s Padlými ženami (2002), aj keď tie sa mi páčili o niečo viac. Prostredie je tu skoro rovnaké, len sú vymenené pohlavia a tento raz trpia chlapci, ako inak vo "vrelom, vrúcnom a všetko milujúcom cirkevnom objatí". Scénka za scénkou si tu svojim pomalším tempom napredujú k výraznému, emotívnemu finále. Podobné filmy by som povinne premietal vo Vatikáne, aspoň tri krát denne, miesto raňajok, obedov a večere. Jeden veľký hnus keď si človek pomyslí, že niečo také ešte stále existuje a problém týrania zverených detí ani zďaleka nevymizol. 75/100 (10.12.2014)