Muž menom Ove

Pokud bych měl Oveho k někomu překonat, tak bych řekl, že je něco mezi Stoletým staříkem a dědou z filmu Up!... Knižní předlohu jsem četl už před nějakou dobou, ale z toho, co si pamatuji, tak můžu říct, že Holm vystihl atmosféru knihy poměrně trefně, možná jen trochu ubral na humoru a v závěru možná až zbytečně tlačí na dojemnost, ale co, Ove zkrátka pobaví i na filmovém plátně... (10.11.2016)

„Chcete mě vyhodit.“ - „Tak bych to úplně neřekl. Ale je to blízko.“ Na film se mi sešly výborné reference, ale až takovou pecku jsem nečekal. Hlavního hrdinu, příkladnou osinu v prdeli, jsem si hned oblíbil a naplno mu začal fandit. A také s ním soucítit. No uznejte sami, rozhodnete se „skončit“, abyste konečně mohli za svou milou, ale ani na to nemáte klid, pořád musí někdo otravovat…Film je tragikomedií s velkým důrazem na černý humor, který je promíchán se smutnými a dojemnými momentkami ovšem v takovém poměru, že tenhle mix funguje na výbornou, ničeho není moc nebo naopak málo. A nutno podotknout, že já se převážnou část filmu „prochechtal“, protože těch vtipných situací je tu až nebývalá koncentrace (jedno zda v minulosti či přítomnosti). K závěru sice naivity a sentimentu přibývá, ale končí se s nadhledem (žádné slzavé údolí). Celkově dávám slabších, ale ještě 5*. „Hoďte ještě jeden a z vašeho mopse ušiju rohožku!“ - „Je to čivava. A ta kočka má určitě vzteklinu a mor!“ - „To vy také a neházíme po vás kameny.“ (10.08.2017)

Ove to nemá v živote ľahké. Otravuje ho susedkin pes, sused si doniesol domov Iránčanku, nikto neakceptuje súkromnú cestu pred barákom a kadekto si drzo vo Švédsku jazdí na Volve. Nechcel by som byť v jeho koži. Ale pochopiteľne film príčiny jeho zatrpknutosti časom osvetlí a priblíži k diváckej empatii. Možno až príliš. Niektorí ľudia s ním majú toľko trpezlivosti, až mi to nebolo sympatické a popravde mi jeho postava nijako zvlášť k srdcu neprirástla. Retrospektívne časti ma bavili viac a oceňujem spôsob prechodu medzi dvoma časovými líniami, prítomnosťou a minulosťou. (02.05.2017)

Opravdu velké zklamání. Nechápu zdejší vysoké hodnocení. Od seveřanů jsem zvyklá na daleko větší jízdu, pořádný černý humor nebo bláznivé situace. Tohle byl vlídný humor až moc, socialistický čajíček, realita s růžovými brýlemi. Lidskost beru, ale v jiném podání. Strašně předvídatelná vyprávěnka. Nemám ráda polopatické filmy. Docela mi zatrnulo, když mi začalo připadat, že vidím naivitu 50. let. Švédové se opravdu na severu vymykají. Škoda. Hvězdu navíc dávám za herectví Rolfa. (26.09.2020)

Povedal by som, že sa jedná o veľmi dobrý švédsky film, s vynikajúcim hercom v hlavnej úlohe - Rolfom Lassgårdom, ktorého postava, zhruba šesťdesiatnika Oveho, mrzutého, nepríjemného dedka, s akousi doživotnou traumou na pleciach, snažiaci sa niekoľkokrát, pokúšať sa o dobrovoľný odchod z tohoto sveta. Tento pánko rezignoval na životný optimizmus, elán, ktorý sa mu z tváre vytratil, ako ranná hmla. Plánuje sa obesiť, v tejto polohe, je niečo medzi svedomím, zhodou okolností, šťastím, a nejakým druhom, ktorý by som pripísal : "in flagranti" , načapaný, ako chce uskutočniť tento skutok, ale z pozície nových susedov, ktorí netušia, čo sa práve deje, tí mu omylom narazia do poštovej schránky, a dá sa povedať, že tým pádom, mu zachránila sympatická, pôvodom z Iránu, teraz švédska občianka, s dvomi deťmi, ďalším na ceste, po boku „kutila” , manžela, rodáka, ale z tejto severskej krajiny, drahocenný život, ktorý si treba vážiť, aj popri udalostiam, ktoré sa mu v minulosti odohrali. Film skvelo funguje najmä vo flashbackoch, s učiteľkou, ktorú si vzal za ženu, a ich spoločné chvíľky pohody, ale aj nepríjemné okamihy, cez ktoré sa nemohol preniesť, a preto je z neho, dnes, veľmi zvláštny človek, ktorý si zasadol na ľudské plemeno, ako také, to viní zo všetkého... , čo sa jemu stalo. Od tohoto okamihu, keď mu Ona Parvaneh, nepriamym spôsobom zachránila kožu, začne sa v ňom miesiť postupná dobrota, ochota, láskavosť, ale pár filmových minút, to ešte potrvá, popri tom, bude vyvíjať veľký záujem o vykonanie vlastnej samovraždy, ktorá sa nie a nie uskutočniť. Je to film dojemný, ktorý extrémne hrá na city diváka, čo mi v tomto prípade, nijako zvlášť nevadí. Vychutnával som si najmä brilantnú retrospektívu, kde vystupovala, už zosnulá, Oveho manželka, Sonja, v podaní sympatickej herečky Idy Engvoll. Z môjho uceleného pohľadu, sa jedná o veľmi pôsobivý švédsky film, so sympatickými hercami, réžiou, scenárom, ktorý je síce plný pokusov o zlikvidovanie sa, ale ak sa človek nad tým hlbšie zamyslí, obsahuje skrytý význam, prečo sa tak deje, spamätal sa, pokiaľ mal ešte čas, aspoň teraz pociťuje v sebe čosi, čo už dávno nie. Výborná záležitosť, ktorá zachveje pri srdci. (28.12.2016)