Reklama

Reklama

Portrét ženy v plameňoch

  • Česko Portrét dívky v plamenech (viac)
Trailer 2

VOD (1)

Obsahy(1)

Bretónsko v roku 1760. Talentovaná maliarka Marianne dostane zadanie odísť do panského domu na izolovanom ostrove a namaľovať tam svadobný portrét Héloise – mladej ženy z bohatej rodiny, ktorá na prianie svojej matky práve opustila kláštor, aby sa vydala do Milána. Héloise dohovorenému manželstvu vzdoruje tým, že odmieta maľbu portrétu. Marianne preto hrá rolu najatej spoločníčky a maľuje svoj objekt po večeroch spamäti. Medzi oboma ženami postupne rastie vzájomná príťažlivosť umocnená blížiacim sa koncom slobody. (ASFK)

(viac)

Videá (3)

Trailer 2

Recenzie (160)

vydumnica 

všetky recenzie používateľa

Chcem predovšetkým pochváliť kameru a herecké výkony!!! Veľmi sa mi páčilo prostredie pri mori, skalné útesy, piesočnatá pláž, dodáva to filmu ten správny efekt. Farby, najmä krásna zelená farba šiat, praskajúci oheň v krbe, svetlo sviečok, maľovanie a celkovo interiér krásne vystihujú komornú atmosféru snímku. Portrait de la jeune fille en feu, zaujímavý názov mimochodom, je film o ženách, trošku feministický, je poznať, že bol točený v súčasnej dobe. Musím povedať, že film sa mi páčil viac, ako som čakala. Nie je len o vzťahu dvoch žien, ale aj o umení. Poukazuje na to, čo si v danom období žena mohla a nemohla dovoliť, čo musela urobiť, čo sa od nej očakávalo, či mala alebo nemala na výber. Mne osobne by sa v tej dobe páčilo žiť, aspoň myslím. Čo robili ľudia po večeroch, keď ešte nebola telka a všetky moderné výmoženosti? Tento film má na to odpoveď. Z filmov s LGBTQ tématikou sa mi zatiaľ asi tento páčil najviac, hoci keby bol ten maliar muž, dala by som možno aj plný počet, ale to by už bol úplne iný film. 100x lepšie ako Ammonite (2020). A inak, tá blondínka mi trochu pripomínala Billie Eilish. POZOR SPOILER: Záver filmu pekný a dojemný, neviem prečo, celý film som si myslela, že jedna z nich zomrie. ()

Psice 

všetky recenzie používateľa

Ráda sleduju dlouhé a tiché filmy, ve kterých se zdánlivě nic neděje a zároveň trpím sledováním dlouhých a tichých filmů, ve kterých se opravdu nic neděje. V případě Portrétu dívky v plamenech jde o druhou variantu. To, co činí tenhle film zvláštním, je to, že nepojednává o milostném vztahu mezi mužem a ženou, ale vykresluje milostné vzplanutí mezi dvěma ženami. Zbytek je pouze esence červené knihovny - stačí si představit, že jednu z těch dvou žen hraje muž a dojem jalovosti celého příběhu se dostaví okamžitě. Na tomhle filmu nevidím vůbec nic převratného ani v ohledu jakési emancipace lesbického vtahu, protože film vznikl v roce 2019, což je na takovej biják docela pozdě. ()

Reklama

Padme_Anakin 

všetky recenzie používateľa

Ze všeho nejdřív musím zapět ódu Adèle Haenel a Noémie Merlant, bylo mi potěšením tyhle dvě mladé dámy sledovat, jejich rodící se vztah, kontakt očí, okouzlující úsměv, stejně tak jako nesmělost, pochybnosti, obavy, to vše se dalo z jejich půvabných obličejů vyčíst.. Příběh malířky, která má za úkol namalovat Héloise, aniž by ta o tom věděla, neb se vzpouzí domluvenému sňatku, mě zaujal od samého začátku, od prvních záběrů, je nádherně natočený, může se pyšnit krásnou hudbou (např. zpěv u ohně, kde přeskočí jiskra), no a samotné malování obrazu bylo čarovnou vsuvkou do vyprávění.. Mimochodem ku příkladu mně se líbily ty obrazy oba dva, byly úžasné a pak taky strana 28, nejen ta v knize, zejména ta na obrazu.. ()

classic 

všetky recenzie používateľa

„Portrét dievčaťa v plameňoch” ( » obsah filmu môže obsahovať spoilery, a tak ak nechcete poprípade vedieť, čo je vo filme, tak asi už ďalej nečítajte, ale kľudne môžete « ) sa jednoznačne vzťahuje na sprvoti melancholickú Héloïse, žijúcu na ostrove vo veľkom dome so slúžkou Sophie, keď maliarka Marianne zároveň dostáva lukratívnu zákazku, aby ju do týchto odľahlých končín prišla následne aj namaľovať... Od jej matky, Grófky, má ale jasne zreteľne znejúce príkazy: „Maľujte ju iba tak, že si toho ani nevšimne, t. j. veľmi pozorne ju pozorujte, všímajte si všetky detaily s tým spojené a potom to preneste štetcom na plátno” ... Povedal som to vlastnými slovami, zhruba v takomto význame to bolo i odprezentované. Veď už asi dobre viete, ako je to myslené ? To je samotný ÚVOD tohto dobového filmu, odohrávajúceho sa na konci 18. storočia, niekde vo Francúzsku. Marianne jej spočiatku robí len garde na prechádzkach, trebárs po pláži, či po útese, že počas toho ne ustále premýšľa, ako profesionálna umelkyňa, ktorou aj je, no má to trochu sťažené, keďže ju nemôže klasicky (na)maľovať, kedy by prirodzene pózovala v danom rozpoložení, a tak si jednak potajomky kreslí poznámky, alebo po večeroch sa to snaží preniesť i do praxe. Prejdem teraz ku JADRU, t. j. ku stredu. Prizná sa jej, čo na ňu po celý čas osnovala , ukáže jej hotovú prácu, s ktorou ale nie je vôbec spokojná, kedy prvá verzia smeruje rovno do koša. Prechádzame k druhej : "začína sa postupne čoraz viac uvoľňovať, byť oveľa otvorenejším modelom, než si dokážeme predstaviť, čiže tým pádom vzniká veľmi silné puto medzi dvomi babami, hraničiace s erotickým vzťahom, nemajúci dlhého trvania" ? Nočná oslava pri ohni veľa napovie. A na ZÁVER sa ich cesty snáď navždy rozídu, keď ju ešte raz uvidí, ale Héloïse ani nepostrehne, že sú na spoločnom koncerte, započúvaná do vážnej hudby... ? / Francúzi síce o dušu nakrúcajú filmy, a to jeden za druhým, ale len máloktorý z nich, má celkovo vyššie ambície výslednej kvality. Už tretíkrát po sebe (Dôstojník a špión, Zažiť to znovu a aktuálne recenzované dievča v plameňoch), sú snímky z roku 2019, ktoré sú z môjho pohľadu iba priemerné, a to i napriek tomu, že disponujú početnými Césarmi. Akademici asi nemajú extra z čoho vyberať, a tak sa automaticky dostáva na to, čo je zrovna po ruke ? Mám tu takmer komplet ženský ansámbel, od samých (troch, štyroch) herečiek až po ženský štáb, totiž režisér(ka) a kameraman(ka) sú ženy, čiže dôkladne prezentovaný ženský cit pre film ? Možno, áno, ale na mňa to dnes akosi neplatilo, i keď obľubujem ženy rovnako ako pred kamerou, tak aj za ňou, no bohužiaľ, ani jedna strana mi nemala bohviečo ponúknuť, ak aspoň neberiem do úvahy prácu Claire Mathon, zase napríklad krásavice Adèle Haenel a Noémie Merlant, určite neboli na zahodenie, skôr v inej produkcii. Valéria Golino mala miniatúrny herecký priestor, čo beriem na škodu, ale o ňu tu v podstate aj tak vôbec nešlo, stelesnila matku hlavnej hrdinky. PS: Najskôr si dám Tour de France a až následne potom niečo od galského kohúta z filmovej brandže !? () (menej) (viac)

Klajnik 

všetky recenzie používateľa

Scény připomínají obrázky a herečky hrají dobře ( hlavně očima - což dává smysl v těchto rolích), ale nijak zvlášť se nepředvedou, protože scénář je dost slabý na to, aby se o filmu dalo mluvit jako o banalitě, či jako o intelektuální nudě. Intelktuálno je evokováno výrazem snímku, ale intelektuální fakt neni. Film nijak nezkoumá historickou úlohu ženy (nebo něco, co by tomu dalo přidanou hodnotu). Samotné milostné "vzplanutí" (pokud o tom lze takto mluvit, jelikož Dívce v Plamenech chybí živoucnost) mi přišlo slabě vykonstruované. Nechalo mě to 100% chladným. Docela zbytečné pokoukání. 1,5/5 ()

Galéria (33)

Zaujímavosti (10)

  • Výber 18. storočia a hlavnej ženskej postavy ako maliarky bol cielený, nakoľko podľa režisérky Céline Sciamma bolo v tom čase veľa žien, ktoré sa venovali maľbe, ale boli utlačované do úzadia, často boli ich diela vystavované pod menom nejakého mužského maliara. (Sharleen)
  • Ve scéně festivalu ženy zpívají „non possunt fugere“, což je latinsky „nemohou utéct“. V závěru písně zazní „nos resurgemus“, což lze z latiny přeložit jako „povstaneme“, případně „stoupáme“. (PozorGranat)
  • Natáčení probíhalo od 25. října do 10. prosince 2018 ve Francii. (ČSFD)

Súvisiace novinky

PF 2020

PF 2020

31.12.2019

Tak Le Mans ’66 nakonec v celkovém hodnocení uživatelů ČSFD.cz porazil i oceňovaného Jokera. Není to zas až tak překvapivé, jedná se přeci jen o pozitivnější film, a to máme rádi. Což dokazuje i… (viac)

Reklama

Reklama