Kandahár
Safar e Ghandehar
Kandahar
The Sun Behind the Moon
Réžia:
Mohsen MakhmalbafScenár:
Mohsen MakhmalbafKamera:
Ebrahim GhaforiHudba:
Mohammad Reza DarvishiVOD (1)
Obsahy(1)
Symbolická dráma o putovaní kanadskej novinárky afgánskeho pôvodu, Nafas, do rodnej krajiny. Nafas ešte ako malé dievča jej rodina z politických dôvodov odviedla do Kanady. Jej sestra však vyrastala v Afganistane. Po tom, čo kvôli nášľapnej míne stratila obe nohy, chystá sa v deň posledného zatmenia slnka v 20. storočí spáchať samovraždu. O svojom úmysle sa v liste zverí sestre, ktorá sa preto podujme na neľahké prekročenie iránsko-afgánskych hraníc. Za každú cenu chce sestre v jej čine zabrániť, no cesta k nej zložitá. Ako žena nemôže v Afganistane cestovať sama, preto podplatí šoféra, aby ju vydával za svoju manželku a zahalená v burke nasadne spolu s inými ženami na korbu jeho auta. Takto putuje vyprahnutou krajinou zdevastovanou mnohoročnými bojmi so Sovietskym zväzom, následnou občianskou vojnou a politickou tyraniou Talibánu. Vidí, ako sa chlapci v škole Koránu medzi modlitbami učia narábať so zbraňami, ako sa ľudia zmrzačení nášľapnými mínami bijú o protézy zhadzované z lietadla s humanitárnou pomocou. Film je tragickým portrétom krajiny, ktorá sa stala obeťou modernej histórie. Dôležitejší ako príbeh samotný je v ňom putovanie a zobrazenie hrôz, ktorým musia obyvatelia Afganistanu čeliť. Režisér Mohsen Makhmalbaf, jeden z najvýraznejších predstaviteľov "iránskeho filmového zázraku", vo filme skombinoval postupy dokumentárneho a hraného filmu, aby podal čo najautentickejší portrét hrôz, ktorým sú už po dlhé roky obyvatelia Afganistanu vystavení. Roku 2001 na MFF Cannes získal za snímku Kandahár Cenu ekumenickej poroty. Bolo to iba niekoľko mesiacov predtým, ako sa po 11. septembri 2001 na Afganistan zamerali kamery celého sveta. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (37)
Kandahár je presne taký film, ako očakávate, ak sa naňho chystáte. Zobrazuje krutú realitu života obyčajných ľudí v ťažko sužovanej krajine, vojnu, jej hrôzy, tamojšiu mentalitu ľudí, ktorú sa snaží zobraziť režisérka bez príkras a ponúkne napríklad aj pohľad do školy, kde sa učia deti naspamäť verše z koránu, asi aby vedeli, ako loviť divú zver a ako sa tak uživiť. Ak to nejde podľa predstáv, dostanú bitku. Tieto zábery sú síce zinscenované, ale nie je dôvod neveriť režisérke, ktorá podľa pôvodu musí verne poznať tamojšie zvyky. ()
Kandahár rozhodně nemůže nechat nikoho chladným - ukazuje totiž denní realitu Afghánistánu těsně před osudným 11. zářím. Ale ani dnes není situce tamějších obyvatel o moc růžovější. Film ale nehodnotí, nepoukazuje na problematickou mezinárodní politickou situaci - až syrově dokumentární kamerou "pouze" zachycuje strasti obyčejných lidí, kteří se musí skrývat, ať už za búrkou nebo falešným plnovousem. A Taliban není jediným (i když hlavním) zdrojem všudypřítomného nebezpečí. Zrovna tak to může být voda z řeky. A nebo dětská panenka. ()
Prostredie je samozrejme zaujímavé, filmov odohrávajúcich sa v Afganistane sa veľa v našich končinách vidieť nedá. No nič, čo by ma prekvapilo alebo šokovalo som tu nevidel. Snáď len to, ako to chodí, keď ide žena k doktorovi bolo celkom zaujímavé. Inak, ani príbeh, ani hlavná postava ma nezaujali a tie nahrávky hlavnej hrdinky na diktafón boli dosť otravné. Určite sa to celé dalo natočiť zaujímavejšie a aj tak, aby to vyvolalo aspoň nejaké emócie. Jednonohí hopsajúci za protézami bol dobrý pokus vyvolať emóciu, no akosi nezafungoval, to by sme asi museli spoznať tie postavičky trochu bližšie. ()
Opravdovej mazec, při poslední kontrole mikábů jsem ani nedýchal. Tohle se těžko chápe pro člověka z Evropy. Snímek z opravdu jiného světa. Neměnil bych ani za nic.... Už jen to žadonění o správnou umělou nohu člověku stačí aby si uvědomil jak se má, i když zrovna není se svým žitím třebas dvakrát spokojen... Když vidím co páchá taliban a s jakou samozřejmostí si nejedno zvěrstvo nechávají běžní lidé líbit, tak nechápu.... To musí skončit buť nějakým povstáním, nebo tam USA v brzku shodí nějakou opravdu ošklivou pumu a bude klid... Tu zemi bych jednou rád viděl, ale jen kvůli přírodě.. Ohledně filmu souhlasím s některými komentáři zde, že film dělá hlavně ukázka prostředí, ze kterého prostě nechápeme.. Nejde ani tak o zpracování, ale spíš o jednotlivé kapitoly. I tak nemohu jinak. Dávám 4 * * * * . ()
Když chceš hrozně moc natočit aktivistický dokument o tom jak těžký je život v Avghanistánu, ale máš pocit, že jako dokument to neosloví moc lidí a tak to celé navlíkneš jako hraný film.. Akorát toho o hraném filmu moc nevíš a tak celé tvé snažení ve výsledku působí jako zdlouhavá pruda co se snaží zápaďákům na jejich festivalech prodat exotické "cetky s příběhem". Jasně, takhle to určitě nebylo (Makhmalbaf se svou filmografií určitě tuší co dělá), ale prostě to tak působí. ()
Galéria (22)
Fotka © Studio Canal
Reklama