Safari

Seriály televízneho monoplu menili deťom životy. Boli skvelé, ktovie ako by sa na ne pozerali dnešné deti, ale myslím si, že by sa pozerali. Pozitívom seriálov bola vždy titulná pieseň. V tomto prípade Miško dočolomanský s detským zborom kričali : "Safari... ...príroda budí zvieratá ľudí, poďme ju zachrániť..." (24.04.2010)

Tentokrat nostalgicky, ale len nostalgicky, i ked i teraz sa na to dobre kouka( .pozn.red.faktom je zasa, ze Nemam rad ked su zvieratka v putach otrokara alebo v kleci ) / nechavam bokom/ a hlavne ze vonia za zeleninovym vyvarom a pecenou cuketou s ryzou. Och, ked tam vidim Joefa Doczyho, Karola Calika, Petra Debnara..az mi srdce plesa... (31.07.2016)

Seriál môjho detstva. S akou radosťou som každú nedeľu doobeda čakal na ďalší diel tohto dobrodružstva. Kto si vtedy neprial byť členom tejto partie, ktorá natrafí na veľké tajomstvo ukryté pod Bojníckym zámkom? Kto by ako dieťa nechcel nájsť poklad ? A premeniť tak prázdninovú nudu na dobrodružstvo...Vynikajúce herecké obsadenie, kde boli skvelí nielen detskí herci (Hason, Šulajová, Magálová), ale aj celá plejáda dospelých - Dibarbora, Dočolomanský, Čálik, Kňažko, Debnár, Cigánová, Kocúriková. Pre vtedajšie deti absolútna špica slovenskej produkcie. Svadobné prstienky z drôtu v jaskyni mám v pamäti dodnes. Exteriéry Bojníc, koktavý Pipišta, prvé lásky - to všetko robí tento príbeh krásnou spomienkou. (21.04.2020)

"Safari! Safari! Safari! Levy a dupot kopýt. Safari! Viem, že sa vydarí. Safari! Tigre a stáda opíc. Safari! A slnko do tvári. Tráva je po pás, vedie nás stopár. Tu si smieš zakričať. Príroda velí, musíš byť smelý, čaká nás Afrika. Safari! Safari! Už dobrodružstvo tuším. Safari! Chlapci aj dievčatá. Safari! To dušu krásne vzruší. Safari! Deťom a mláďatám. Páľava budí, zvieratá, ľudí, na lov bez zbraní. Príroda velí, musíš byť smelý. Poďme ju obrániť. Safari! Safari!..." http://www.youtube.com/watch?v=XvJcSNOqDBY ** (05.08.2012)

Kdo by zase nechtěl být jedním z děcek, která si prožila léto na zámku obleženém obrovskou ZOO? Našlapovat znovu po rozpálených dlaždicích kůpaliska z osmdesátých let, pít limonádu z povoskovaných kelímků, a pak se vracet domů s někým, kdo Vám zastavil srdce jen tím, jak se zpod těch svých culíků usmál. Komu by v tu chvíli vadilo, že je to na pozadí šedého sídliště s vozoparkem, kde se bok po boku prolínají nejpomalejší čtyřtakty s nejrychlejší dvojtakty historie? Pak je tak trochu vedlejší, že má ten seriál co do smysluplností kilometr daleko k nějaké dokonalosti. V tu chvíli je totiž vedlejší všechno. Mnoho štěstí ale tahle nostalgie bohužel nepřináší, spíš je to takové pravidelné připomenutí se paní Smrti. 60% (01.12.2018)