Sexuálne vzťahy

Som prekvapený zo snímku režiséra Mikea Nicholsa,ale nie som prekvapený z tria predchádzajúcich snímkov Hlava 22,Absolvent a Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Všetky tri sú skvostné zaujímavé počiny,ktoré majú veľa do seba... Niečo ma fascinuje na Nicholsovej réžii,ktorá vyzerá jednoducho,pritom keď sa začínam sústrediť na úvod,hneď ma dostáva kompozícia obrazov po sebe nasledujúcich ako je to v tomto prípade... V pozadí sú dvaja hlavní mužskí predstavitelia Jack Nicholson,ktorý dokazuje,že je herecký velikán a príležitostný herec Art Garfunkel,ktorý po Hlave 22 opäť spolupracuje s Nicholsom. Rozprávajú sa o jednej babenke,s ktorou sa chystá zoznámiť Sandy(Art),ktorý je nesmelý,ale túži s ňou chodiť. V tom nevidím nič zlé,jeho kamoš Jonathan (Jack) trpí posadnutosťou sexom,neukojený 30-nik,ktorý nikdy nevie s tým prestať,preto sa čochvíľa dostane do nohavičiek Sandyho priateľky Susan(Candice Bergen),ktorá je pekná,sympatická,inteligentná,len chybička krásy tkvie v tom,že s ňou chodia obidvaja,len jeden z nich to nevie... Zložitá dráma s ľudskými vzťahmi,ktoré sa preplietajú do väčšej siete s ďalšími novými,ktoré prichádzajú do ich životov. Dospejú o niečo neskôr,že nemá zmysel spolu chodiť,t.j Jonathan a Susan,povedal by som,že Sandy by si mohol kľudne vziať dobrovoľne život,keď by to zistil... Jonathan obdivuje staršie ženy s veľkými prsiami,a takú si automaticky zaobstará,modelku Bobbie,vynikajúci výkon Ann-Margret,s ktorej sa stáva obeť neukojeného partnera,ktorý z nej robí nafukovaciu Anču,pritom ona by sa chcela vydať.. Snímok je kritický v zobrazení človeka,ktorý trpí chorobou satyriázou,t.j hypersexualita,ktorá výstižne vysvetľuje záverečný monológ jednej ženy,ku ktorej na záver snímku prichádza,ktorá šťavnatými slovami konkretizuje Jonathanovu povahu... Pomerne sa tu vyskytuje veľa nahoty,uštipačných slov,konverzácii...Totálne excelentne spracované je domáci album fotografií,na ktorých sú babenky,s ktorými niečo mal Jonathan s jeho trefnými komentármi,ktoré si prezerajú so Sandym na domácom projektore,tak to je niečo neuveriteľné... V hlave mi utkveli zábery statickej kamery,kde postava nemá šancu odtiaľ zliezť alebo zábery,ktoré nie sú vôbec vidieť,a tak počuť ich zvuky. Až som sa čudoval,čo herci niekedy stvárajú,otvorení v gestách,stykoch,mimikách,narážkach,klasicky takto by som mohol pokojne sám zažiť alebo poznať niekoho,kto má skúsenosti so vzťahmi,ktoré prinášali prievan a málo číreho optimizmu.Mike Nichols už keď pracoval na tomto projekte bol podľa mňa rešpektovaný tvorca so snímkami,čo som spomenul na začiatku,preto začína u mňa vzbudzovať úctu a rešpekt,i keď každý z týchto filmov,čo som videl sprevádza zvláštny pocit z toho,čo sa ponúka vidieť,tá kontroverzia ale nie je zbytočná,či nasilu,je tam potrebná ako aj postavy,ktoré predvádzajú výkony,z ktorých behá nepríjemný mráz po chrbte. Ak muž,či žena prežíva krízu vo vzťahu ,to môže byť inšpirácia ako sa tomu vyhnúť alebo nepríjemné prekvapenie,čo môže nastať... (29.04.2014)

Ach my muži- někdy jsme jako rozverní školáci. Chceme jen to co nemáme, pořád musíme být nejlepší a sebevědomí přitom žádné. Není jednoduché to pochopit, natož to ještě žít. A když ještě někdo dostane do vínku osobnost Jacka Nicholsona, je to na špagát. Film o mužích, jejich světě- a ženách, které do něj vstupují a zase z něj vystupují. Na rok 1971 poměrně dost setříděných myšlenek a i jasných definic vztahu muž a žena. 80% (19.06.2013)

Konverzačky, pokiaľ sú s Jackom Nicholsonom, ma dokážu baviť, aj keď mi je tento žáner nejako prirodzene proti srsti. Obidvaja kamaráti, jeden lepší „charakter“ ako druhý tu riešia pri stole alebo v posteli toľko vecí, že by sa nechytali ani ženské horúce debaty. Či vo vzťahu alebo bez vzťahu, v manželstve či bez manželstva, vždy majú čo riešiť. Film obsahuje množstvo zaujímavých záberov, často statických na odhalené telo alebo tvár, prípadne nečakaných ako tenis z opačného pohľadu iba na lavičku divákov. Len záverečná verbálna masáž mužského ega bola na mňa už prehnaná. Český dabing ušetril v konverzačke množstvo čítania a dal sa zniesť, okrem minútového smiechu s detailom tváre, to už nadabovať naozaj nie je možné a mohlo sa to radšej vyriešiť originálnym zvukom. –––– Proč tam máš tu ruku? – Náš vztah dospěl do chvíle, kdy bych si měl na tebe sáhnout. (27.08.2013)

Tak tohle byl parádní film,který se sice pomaleji rozjíždí,ale nabízí vcelku pravdivý pohled na mužský pohled na ženy,vztahy,manželství atd.a závěrečná scéna je docela vypovídající o dost velké části mužské populaci a jeho ega.Jack Nicholson je zde perfektní-to kdyby jen měl někdo pochyby :-).Za mě 85 % a pět hvězd. (25.04.2015)

Znám Arta Garfunkela jako zpěváka, kdy zpíval s Paulem Simonem. Oba vytvořili legendární dvojici, která se nesmazatelně zapsala do historie folkrocku. O tom, že také fušuje do herectví jsem nevěděla, nebo spíše jsem mu nevěnovala pozornost. Jak už říkal POMO, lidi se nemění, mění se jen prostředí okolo nás. Stejné problémy jako řešili Garfunkel a Nicholson, řeší lidi i dnes. Takže, je film stále aktualní a na jeho aktuálnosti nezmění nic ani čas. Bez Nicholsona by tenhle film nebyl vůbec zajímavý. On mu dává šťávu. (02.06.2010)