Výtah na popraviště
Ascenseur pour l'échafaud
Elevator to the Gallows
Lift to the Scaffold
Francúzsko,
1958, 88 min
(Alternatívna 91 min)
Réžia:
Louis MalleKamera:
Henri DecaëHudba:
Miles DavisHrajú:
Jeanne Moreau, Maurice Ronet, Georges Poujouly, Yori Bertin, Iván Petrovich, Elga Andersen, Jean Wall, Lino Ventura, Charles Denner, Jean-Claude Brialy (viac)Obsahy(1)
Debut francúzskeho režiséra L. Malla, predstaviteľa novej francúzskej vlny. Kultový film svojho obdobia, nakrútený podľa románu Noëla Kalefa, s vynikajúcou hudbou Davisa Milesa. Hneď vo svojom prvom samostatnom diele prejavil majstrovstvo dramatickej výstavby a zmysel pre vnútorné napätie, postavené na detailoch. Ideálne naplánovaný a uskutočnený zločin sa skoro prezradil, doslovne sa rúti ako domček z karát. Julien Tavernier (Maurice Ronet) sa musí vrátiť do domu, kde pred malou chvíľou vraždil a ... zasekne sa vo výťahu. Jeho milenka a spoločníčka Florence Carala (Jeanne Moreau) si ide nohy zodrať pri hľadaní nečakane nezvestného milenca... (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (37)
- Vzťahy medzi postavami sú zrejmé v momente, keď predavač áut v kaviarni osloví Florence ako pani Caralovú, lebo vzťah Juliena a Florence je postavený len na základe telefonátu a tieto postavy sa na plátne vôbec nestretnú. Zmienená scéna posilňuje umiestnenie rozhovoru milencov na samotný začiatok rozprávania, taktiež aj dlhý detail, keď sa z tmy postupne vykreslí tvár Florence. Podobným detailom, no v opačnom garde, sa končí film, Florenceina tvár sa rozplynie v tme. V oboch prípadoch sa tak deje počas rozhovoru s neprítomným Julienom. (Biopler)
- V závere sa obe dejové línie spoja, predtým je podobný priestor venovaný obom líniám. Dejová linka Florence a Juliena je statická – Florence sa prechádza nočným mestom, stále akoby čakajúca na Juliena, ktorý v snahe zahladiť stopy sa zasekol vo výťahu. Zaseknutá akcia v tejto línii je substituovaná dejom s mladými predstaviteľmi, ktorí sú charakterizovaní dynamicky – krádež auta a následný únik z mesta, zrážka s Nemcami, útek z motela, vražda a nakoniec nevydarený pokus o samovraždu na štýl Rómea a Júlie. (Biopler)
- Navrstvenie moderného jazzového soundtracku bol jeden zo spôsobov, ktorý sa film odlišoval od mainstreamu. Vďaka tomu a hlavne nakrúcaniu na lokáciách, taktiež svojskému použitiu noirového materiálu, je film považovaný za predchodcu novej vlny. (Biopler)
- Dokonalý filmový zločin má symetrickú formu, prehľadnú postupnosť a aj najmenšiu chybu trestá na konci nesprávnym výpočtom. Z tohto dôvodu sa páchatelia zákonite vracajú na miesto činu kvôli odstráneniu chýb a opraveniu riešenia. Julien Tavernier sa musí vrátiť pre zabudnuté lano, Louis sa musí vrátiť pre kompromitujúci dôkaz v podobe nevyvolaného fotografického filmu. (Biopler)
- Véronique v replike: „Tá tvoja bunda je smiešna.“ upozorní na Louisovu spoločenskú príslušnosť k tzv. blousons noir, ktorých charakterizovali čierne kožené bundy. (Biopler)
- Hudba k filmu vyšla na albume Columbie, ktorý sa menoval "Jazz Track". (Biopler)
- Nedopovedané motivácie či nejasná charakteristika postáv, portrét sídliskových tínedžerov, či kritika vojnového angažovania sa Francúzska v Indočíne a Alžírsku harmonizujú s ambíciami novej generácie filmárov na konci 50. rokov 20. storočia. (Biopler)
- Film býva označovaný ako prelomový kvôli technickej stránke. Režisér prešiel praktickým školením, keď asistoval najvýraznejšiemu francúzskemu štylistovi Bressonovi na snímke Un condamné à mort s'est échappé (1956). Hneď za tým ako spolurežisér na Le monde du silence (1956) spolu so Cousteauom. Tieto skúsenosti zúročil a spolu s kameramanom Decaeom sa odvážne rozhodli nakrútiť nočné exteriéry na nový materiál Tri-X bez dodatočného osvetlenia a snímali Moreau len vo svetle výkladov a neónových reklám. Výsledok je drsná, no autentická kvalita vizualizácie veľkomesta, na ktorú nadviazali režiséri novej vlny. (Biopler)
- Malle vnímal prácu na filme ako cvičenie, počas ktorého bol rozpoltený medzi nesmiernym obdivom k Bressonovi a pokušením nakrútiť hitchcockovský film. (Biopler)
- Príbeh o dokonale naplánovanom zločine, ktorý však stroskotá, nadväzuje nielen na tradíciu noiru z USA, ale aj francúzskeho film policier. Zároveň naratívnymi postupmi a žánrovou hybridnosťou predznamenáva nástup novej vlny. (Biopler)
- Malle patril k veľkým obdivovateľom amerického filmu. Dvojicu mladých predstaviteľov po ukradnutí auta umiestnil do prostredia, ktoré pripomínalo americké diaľnice a motely. V blízkosti Paríža však neexistoval vyhovujúci motel, a tak nakrúcali až pri pobreží vzdialenom viac než 200 kilometrov. Zámer vtlačiť „americké“ prvky do snímky badať aj pri výbere budovy, v ktorej sídli Caralova spoločnosť. Výšková budova s veľkými oknami bol úmysel, lebo Malle chcel vymaniť snímku zo zaužívaných obrazov parížskeho prostredia. (Biopler)
- V predlohe Noëla Calefa je postava Florence marginálnou, vo filme je aj skrz scenáristu Rogera Nimiera hrdou a nezlomnou femme fatale. (Biopler)
- Žánrová schéma filmu vytvára hierarchiu informácií, aby divák vedel vždy viac ako postavy. (Biopler)
- Čas sujetu má rozpätie približne 24 hodín. (Biopler)
- Situovanie príbehu do moderného Paríža získava vzhľad noirovej asfaltovej džungle. Množstvo scén sa odohráva vo verejných, neosobných priestoroch – v kanceláriách, baroch, na uliciach, v moteli či na policajnej stanici. V opozícii je hlas Florence, tiahnuci sa celou snímkou, ktorý dodáva osobnejší ráz pre dielo. Neostré, zrnité exteriérové scény, keď bezmocná kráča ulicami opakovane vytvárajú dojem rozmazaného obrazu jej slzami, ktoré sa strácajú v daždi. (Biopler)
- Čierna mačka sa spoza okna prizerá, ako Julien pácha zločin. Jej prítomnosť je zlým znamením, známa symbolika čiernej mačky je očividná, zaujímavé je to s jej funkciou v narácii. Je dosť možné, že práve mačka zhodila lano zo zábradlia, ktoré neskôr odnesie dievča spred budovy. Narácia na to neupozorňuje, ani sa k tomu už nevracia ako lano spadlo. Tento prvok upriamuje pozornosť a akoby zlovestne podkopáva matematickú logiku zápletky. (Biopler)
- Príbuznosť snímky a klasickej tragédie má mnoho odkazov. Postavy vo filme stavajú mnohokrát na mylných domnienkach. Významným je aj prvok fatalizmu – hrdinovia nevedia čo im osud nachystal a nevedia sa mu vymaniť, drobné chyby ich vedú do pasce. Paralelu s klasickou tragédiou vysloví aj postava zástupcu prokurátora keď v replike pred novinármi vyhlási: „Tento nový prípad Dominici je ako klasická tragédia a bude vyriešený do 24 hodín.“ Prípad Dominici je jeden z najznámejších prípadov vo Francúzsku a nikdy nebol jednoznačne odhalený. V roku 1952 došlo na vidieku v Provensálsku k vražde anglického aristokrata, jeho manželky a dcéry. Z vraždy bol obvinený statkár, majiteľ pozemku, na ktorom boli nájdené telá. (Biopler)
- Florence blúdi nočným mestom, charakterizuje ju ustavičný, no bezcieľny pohyb. Juliena charakterizuje nehybnosť a úporná snaha dostať sa von z výťahu. Filmový kritik Jiří Cieslar hovorí o horizontálnej osi príbehu v podobe Florence kráčajúcej ulicami i o vertikálnej osi príbehu v podobe Juliena unikajúceho z výťahu. (Biopler)