Dogman

Dogman stojí pevne "na neorealistických základoch", čiže na "shoulders of giants", ale je aj veľmi svojský. Nie každá sociálna dráma musí byť ťažkým artom, Dogman, dovolím si povedať, chytí a nepustí svojho diváka od začiatku do konca, ako poriadny pittbul. Nedá nespomenúť herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov, pretože vyznievajú tak autenticky, až si nedokážem predstaviť, že títo herci by mohli byť v civile iní a že za kamerou mohla panovať iná atmosféra ako je pred kamerou v kine. Pokiaľ teda máte Taliansko zafixované ako jednu z ikonických krajín západného ekonomického zázraku, tak Garrone vás výberom lokality a postáv veľmi drsne vyvedie z omylu. Alebo choďte radšej pre kľud duše na nákupy do milánskej fancy pasáže. (26.10.2018)

Drsna talianska podivana ako isty miestny grazel strpcuje ludom zivot v talianskej Kampanii. Treba pockat, nez sa to poriadne rozbehne, film je to skor art nez akcny. No ale potom ten zaver - jednak inteligentny divak ho rychlo uhadne a jednak  bol neskutocne brutalny. Matteo Garrone je novy taliansky talent, oplati sa sledovat Garroneho tvorbu   : 90 % (16.09.2021)

Hlavní hrdina si chce jen v klidu vydělávat obskakováním čoklíků, občas si přilepšit drobnou levárnou a být dobrým tátou, ale díky místnímu sígrovi se mu to i přes veškerou snahu nedaří. Když se ocitne na úplném dně, rozhodne se svému trýzniteli postavit, ale je otázka, zda to bude něco platné. Lítost je asi nejsilnější emoce, kterou film vzbuzuje. Fonteho postavě nejde nefandit, ale vzhledem k celkovému uchopení látky a bezútěšné atmosféře rozflákaného předměstí jsem měl prakticky celou dobu pocit, že tohle nemůže dobře dopadnout. Jestli bylo Garroneho záměrem hodit na diváka deku, tak se mu to v mém případě bezezbytku podařilo. I proto mě nakonec zklamal samotný závěr, kvůli kterému nemůžu pětkovat. Ale je to jen o fous. 85% (06.01.2019)

Koncept príbehu ako aj „vytvorené“ prostredie sú jednoduché a sú v harmónii. A práve v tom spočíva nadpriemernosť daného snímku. Marcello sa snaží každému vyhovieť, ale jeho činy a rozhodnutia vo väčšine prípadov vznikajú z jeho „bojím sa od silnejších“. Tu vlastne vidíme „neustály boj“ malého človeka voči „druhému“, pre ktorého nič nie svätým. Všetky ostatné časti (napr. starostlivosť o psi a vzťah s dcérou) sú len akýmsi doplnkom v krajných prípadoch tak trošku slepou uličkou. Záverečná katarzia nepríde tak, akoby väčšina divákov očakával (aj tak je to na dostatočnej úrovni). Každopádne veľmi ale veľmi dobrý výkon od M. Fonte. P.S.: Scéna s „oteplením psa“ je prinajmenšom zaujímavá. Osobné hodnotenie: 76% (***) (19.06.2019)

Sociálny thriller zasadený do šedi mestskej periférie, kde si postavičky žijú svoje skromné životy a venujú sa svojej práci, podobne ako útly človiečik vlastniaci skromný salón pre psov. Kontroverznosť postavy Marcella je v jeho láske k psom a nadovšetko k malej dcéry a na druhej strane zvláštny vzťah k miestnemu bitkárovi a narkomanovi, ktorému zabezpečuje drogy. V tomto príbehu možno niet kladných hrdinov, aj tak sa však divák prikláňa k Marcellovi. Režisér Garrone nič nevysvetľuje, ponúka nám svet jednoduchých ľudí s jednoduchými riešeniami, a je len na nás, čo si z tohto príbehu zoberieme. (17.11.2018)