Studená vojna

Na první letmý pohled opáčko po "Idě", ale i když by se mohlo zdát, že Pawlikowski po úspěchu svého nenápadného průlomového filmu jde na jistotu za festivalovým úspěchem a cenami, tak "Studená válka" překvapí tím, jak se od "Idy" liší ve všech ohledech. Tedy až na základní východisko o ryze osobním tématu a skrze něj zrcadlení polské dějinné a morální tragédie. Nicméně tato rovina leží tentokrát spíše v druhém plánu a plátno patří převážně zničující, ale současně tolik živelné romanci. Pawlikowskému nelze upřít, že má "Studenou válku" detailně promyšlenou, díky čemuž nesklouzne do manýry nebo jen kopírování "Idy". Vyprávění hudbou, provázání romantické a společensko-politické linie s ústředním motivem muziky, ale také opět koncepční užití klasického formátu a především pak souhra všech uvedených elementů v zájmu dramaturgie díla a jeho vyprávění dokazují, že Pawlikowski je bravurní režisér, který v rámci své vlastní tvůrčí renesance dozrál. Jistě, nabízí se otázka, s čím přijde dále a jestli se vydá novým stylovým směrem, nebo bude dále předvojem festivalové nostalgie po vrcholné éře autorského filmu (na které ostatně jede také Marhoulovo "Nabarvené ptáče"). Jenže stejně tak se nabízí uznat, že "Studená válka" (stejně jako "Nabarvené ptáče") nelze omezit jako pouhý soubor aluzí, protože o ty představují až úplně poslední z předností tohoto vytříbeného a emocemi pulzujícího filmu. (13.04.2020)

» U nás máme stále renomovaný SĽUK a v Poľsku asi ešte majú Mazurku ? « 『 Svojsky by som to pomenoval, ako : PĽUK - Poľsky ľudový umelecký kolektív 』A akýsi “nasledovník Krzysztofa Kieślowskiho,” Pawel Pawlikowski opäť nakrútil „chladný” čierno-biely snímok z umeleckého prostredia s výraznou prácou d.p. Łukasza Żala. _ Škoda, že i my nemáme podobného režiséra, ktorý by mával takýto filmový úspech na rôznych festivaloch vo svete. Kulig s Kotom sú síce zaujímaví, ale o nič strhujúceho sa z ich strany nejednalo ! Odohráva sa vo viac, ako v dekáde, vo výprave od severu po juh, čím naberá väčšiu „hmotnosť” , no je to tak samoúčelné, až to občas bolí na duši ! Najsympatickejšie na všetkom je to, že strihač Kaminski f-i-l-m zostrihal do ani nie 90 minútovej podoby, čiže veľmi nehrozí, aby sa dostavil pocit nudy pre potenciálneho diváka, na ktorého čaká „nemilé prekvapenie” ? Po oscarovej Ide sa mi dostalo ďalšieho priemerného filmu od tvorcu, ktorý obľubuje klasickú európsku kinematografiu, nakrúca na black and white materiál, čo mi je po chuti, ale jeho dva filmy po sebe, ako celky, sú pre mňa nezáživné... (25.01.2019)

Zábermi z tohto filmu by som si chcel vytapetovať byt. Obývačka by bola vyplnená príbehom z Poľska, rôznorodosť Berlína by symbolizovala hosťovská izba a spať by sa chodilo jednoznačne do Paríža. Romantickú predstavu si naštrbím tým, že na hajzli bude Stalin. Ale aj tak by ma doma obklopovala neznesiteľná ľahkosť hudby. (29.07.2020)

"Zimna Wojna" získal niekoľko nominácií na Oscara, tak som bol zvedavý na toto filmové dielo. A po dopozeraní som si povedal, že rozumiem prečo bol film nominovaný, no nemôžem povedať, že by na mňa urobil nejaký super vysoký dojem. Podľa mňa ide o dobrý film, ktorý si určite zaslúži pozornosť, no sú tu elementy, ktoré ma z neho vyťahovali von. Okey, pozrime sa na pozitívne stránky filmu. Čiernobiela a formát 4:3 tomu dodávajú väčšiu autenticitu. Keby sa film natočil v období, z ktorého bol, tak toto by určite bolo to, čo by sme videli. A vyzerá to super. Hudobné a tanečné čísla sú rovnako skvelé. Dobre sa na to pozerá. S manželkou sme si robili srandu, že to začína ako keby Poľsko hľadalo svoju superstar už v roku 1949. Lebo tak to na úvod pôsobí. A nakoniec zistíme, že dajú dokopy kvalitný folklórny súbor. No ako to už bývalo v tej dobe, musí sa do toho primiešať politika a všetko sa začne potom meniť. A v tom úvode to bolo ukázané veľmi dobre a fungovalo to. Úvodné časti filmu sú podľa mňa skvelé. Dobre ukazujú situáciu, v ktorej sa naši hrdinovia ocitli a súčasne sme videli, že láska medzi nimi fungovala. Lenže keď sa posunieme ďalej, tak musím priznať, že Zula na mňa pôsobila akosi zvláštne. A nie, že by od začiatku nebola trošku divná, no postupne som sledoval scénky a premýšľal čo sa odohráva v jej hlave... prečo robíš toto? Prečo to muselo dospieť k tomuto? A aj keď posledná scénka je silná, tak akosi som mal pocit, že reálne nebola po celý čas spokojná. A keby sa viac snažila, tak možno aj byť mohla. A mňa to rušilo. Za pozornosť film rozhodne stojí. Možno nebol úplne pre mňa, ale som rád, že som ho videl. Dokonca by som sa nebránil pozrieť si ho niekedy aj znovu. Hodnotenie: B+ (27.01.2019)

Písničky (OJOJÓJ - Dwa serduszka, cztery oczy, co płakały we dnie, w nocy) a černobílé fotografie skvělé, melodramatický příběh je dobře zasazen do dobového prostředí, byť on sám až tak přesvědčivý není... Paweł Pawlikowski věnoval film svým rodičům, jejichž osudy rámcově zobrazuje, a možná právě v tom je oko, do kterého se jeho příběh nechal chytit. A možná také proto byl pro mě filmový osud ansámblu Zespól Piesni i Tanca Mazowsze (ve filmu Mazowsze zaměněn za Mazurek) zajímavější než lapálie mileneckého páru, který má hodně blízko k Pierre Louÿsově "La femme et le pantin", či filmové variantě (nejvíce asi Luis Buñuel "Cet obscur objet du désir!") (06.05.2019)