Dole hlavou

Konecne po rokoch znova videne, tentokrat v nezostrihanej, DC dva a polhodinovej verzii. Vysledny pocit po zhliadnuti minimalne rovnako opojny ako pri dolar trilogii a West & America. Reziserove trademarky a charakteristicke prvy stylu su lahko identifikovatelne, pricom miestami si Leone sam z nich robi trefnu sebaparodiu (podobne ako Morriconeho OST dokaze v jednej melodii kombinovat prvky epickej melancholie z Vtedy na zapade a "divnych" zvukov k nim namiesanym). Leone vo Fistful of Dynamite / Die You Sucker v strukture podobnej k DC verzii The Good, The Bad and the Ugly (prva polovica uvolnene usmevna, druha polovica snimku vazna s vyrazne protivojnovym nadychom) prostrednictvom prvkov tzv. Zapata westernu (odnoz spaghetti westernu s usadenim stylotvornych prvkov do realii a historickeho pozadia dejinnych udalosti v Mexiku) vyjadruje svoj negativny postoj k revolucii ako takej a prostrednictvom postavy Juana ju kritizuje a vykresluje ako akt, ktorym clovek ako jednotlivec nema co ziskat, len stratit. Oproti starsim reziserovym dielam je ubrane v rovine mytizacie postav a budovania ich ikonickej heroizacie, pricom vsak pozorne davkovana seria flashbackov plni nielen charakterovu drobnokresbu ustrendej postavy ako to pozname napr. z Vtedy na Zapade, ale i metaforu postoja k revolucii ako takej. Die YOu Sucker je tak pevnym spojovacim clankom medzi Leoneho westernovymi opusmi a Vtedy v Amerike. (03.03.2009)

Neprávem opomíjený Leoneho skvost, který stojí ve stínu těch nejslavnějších westernů vůbec a je to ohromná škoda! Již začátek filmu mne vtáhl do děje a na nějaká hluchá místa si nemohu vzpomenout. Film je i přes svou délku (151 minut) zcela vyvážený, jednotlivé postavy jsou velmi pečlivě vykresleny. K tomu Morriconeho hudba, která nemá chybu (všimli jste si variací na Mozarta?). Leone se zde představuje jako levicově smýšlející revolucionář (viz odkaz na Bakunina a samozřejmě nejen on) a vůbec mi to nevadí. (19.10.2009)

Sergio Leone se rozhodl dát lidu pocítit, co že si to myslí o úžasných revolučních hnutích a ideálech, a přitom neslevil ze svého obvyklého vysoce kvalitního stylu. Jako obvykle výtečně vykreslené postavy a vybraní představitelé hlavních rolí, Ennio Morricone zakleknutý ve startovním bloku, ode mě 80% a máte kliku, že to stálo za to, protože těch dvě a půl hodiny jsem měl věnovat zkoušce z mezinárodního obchodu druhý den ráno:) (20.02.2007)

Tak vďaka odvysielaniu na tv Barandov som konečne zmazal svoj veľký rest, pretože tento Leoneho western je dosť nedostupný. Už v úvode ma dosť rozčuľovali zbytočne rýchle a hlboké prestrihy na oči, zuby a ústa, ale potom sa to už iba zlepšovalo. Komediálne ladený western síce nieje to najlepšie od Leoneho, ale jeho rukopis je čitateľný. Pochvalu si zaslúžia veľké davové scény a explózie, najmä vlaku v závere. Z dvojice Coburn-Steiger, mi bol Steiger podstatne sympatickejší, ale na to, že som videl rozšírenú verziu mi prišlo zvláštne, že sa divák o minulosti hlavných postáv veľa nedozvie. Rozšírená verzia vlastne príbehu ani postavám vôbec nepomohla, iba ho zbytočne natiahla. Filmu i atmosfére výborne pomáha Morriconeho hudba. S dlhými filmami S. Leoneho nemám problém, zvlášť, ak všetko klape ako má. Tento western, ale nieje úplne bez chýb, miestami sa to vážne vlieklo, preto si myslím, že kratšia verzia by filmu i mne sedela viac. Slabšie štyri. 70%. (25.01.2012)

Sergio Leone i Ennio Morricone majú vyhradené miesta v mojich Top ten a na Hlavou dolů som bol pochopiteľne zvedavý. Bol tam Leone s jeho detailnými zábermi zarastených, spotených a špinavých pobudov s vybieleným chrupom, znela tam Morriconeho hudba i keď bez zapamätateľného motívu, divák dostal nie jeden film, ale dva v jednom, takže by som mal byť spokojný. Veď aj som, ale nič viac. Jednotlivé detaily sa totiž nespojili do dokonalého obrazu, na aký som od Leoneho zvyknutý, ale do obrazu , aký poskytuje digitálna televízia pri slabom signáli. Tých rušivých štvorčekov tam bolo viac, ako obvykle. Napriek tomu aj slabší Leone znamená nadpriemerne dobrý film. (09.07.2011)