Reklama

Reklama

Trhlina

Trailer 1

Nezamestnaný absolvent Igor objaví záznamy výpovedí psychiatrického pacienta Waltera Fischera. Ten pred sedemdesiatimi rokmi záhadne zmizol v pohorí Tribeč a keď sa po vyše dvoch mesiacoch rovnako záhadne objavil, mal na tele čudné popáleniny a zranenia. Bol dezorientovaný, nedokázal vysvetliť, čo sa mu stalo, už nikdy sa nespamätal. Igor pátra ďalej a s údivom zisťuje, že Fischerov prípad nie je ojedinelý – zmienky o tajomnom miznutí ľudí v tomto pohorí siahajú hlboko do histórie. Hrôzostrašných prípadov pribúda. Igor s priateľkou Miou, konšpirátorom Andrejom a tvrdým skeptikom Dávidom preniká čoraz hlbšie a odhaľuje skutočnosti, ktoré sú oveľa desivejšie než akákoľvek fantázia. Vyberú sa na výpravu priamo do tribečských lesov, kde zažijú čosi vymykajúce sa chápaniu. Spočiatku nevinné pátranie sa končí tragicky. Toto tajomstvo má totiž príšerne ostré zuby… (Continental film)

(viac)

Zaujímavosti (28)

  • Vo filme je spomenuté, že psychiatri počas vojny pacientom trhali zuby. Verili, že dôvod psychického ochorenia boli zápalové ochorenia v čeľusti. Táto brutálna metóda liečby sa ozaj praktizovala. Túto metódu začal ako prvý používať americký psychiater Henry Cotton v roku 1907, ktorý bol presvedčený, že psychické problémy sú spôsobené bakteriálnymi infekciami. Penicilín ešte nebol objavený a jediný spôsob, akým sa v tom čase dala eliminovať infekcia, bolo chirurgické odstránenie infikovaného orgánu. Tvrdil, že v ústach žije obrovské množstvo baktérií, a tak začal pacientom trhať zuby. Doktor dokonca zašiel tak ďaleko, že si dal sám vytrhať zuby a prikázal to aj manželke a dvom synom. Lenže trhanie zubov psychické problémy nevyliečilo. Cotton teda prešiel k vyberaniu mandlí a následne začal odstraňovať sleziny, časti hrubého čreva, semenníky, vaječníky, žlčníky a ďalšie orgány. Svoje operácie podkladal falošnými správami, že vyliečil až 85 percent pacientov. Keď pacient zomrel, to pripisoval zlému fyzickému stavu pacientov. Neraz sa stalo, že o zákroku neinformovali ani príbuzných pacientov v psychiatrickom ústave. Až v roku 1924 sa začalo vyšetrovanie Cottonových metód, ale nie intenzívne a niektoré správy sa nedostali na verejnosť. Henry Cotton praktizoval svoju metódu 25 rokov. Celkovo Henry Cotton a jeho asistenti vytrhli viac ako 11 000 zubov a vykonali 645 veľkých operácií, pri ktorých celkovo zabil vyše 300 ľudí a mnoho ďalších zmrzačil. V roku 1933 bol obvinený, ale svojho trestu sa nedožil, nakoľko zakrátko v tom roku zomrel na infarkt. [Zdroj: Pluska] (Raccoon.city)
  • Mladý robotník (Tomáš Mischura) rozpráva Igorovi (Matej Marušín), že sa v psychiatrickom ústave, ktorí vypratávajú, liečilo kedysi pichaním vysokých dávok inzulínu, čím spôsobovali pacientom kómu a šokom chceli preladiť mozog do vegetatívneho stavu a niekedy sa to končilo smrťou. Táto metóda sa v skutočnosti používala. „Otcom“ inzulínových šokov je rakúsko-americký psychiater Manfred Sakel. Metódu vynašiel v roku 1927. Výsledky svojich výskumov zverejnil Sakel v roku 1933 a keďže ich prezentoval ako úspešné, metódu prebrali psychiatri na celom svete. Liečba bola použitá výhradne na pacientoch trpiacich schizofréniou. Inzulínové injekcie boli pacientom podávané denne po dobu 2 mesiacov. Boli aj prípady, kedy muselo byť pacientovi podaných až 450 jednotiek inzulínu. Po podaní takejto obrovskej dávky inzulínu sa pacienti začal potiť, triasť, objavovala sa aj zvýšená slinivosť, trasenie, nepokoj. To všetko predchádzalo kóme. Po upadnutí do kómy v nej pacient trpiaci schizofréniou musel zotrvať aspoň jednu hodinu. Aby sa prebrali, po uplynutí tejto doby im bola do tela vpravená dávka glukózy, a to buď intravenózne, alebo naso-žalúdočnou trubicou. Liečba inzulínovými šokmi zo sveta úplne vymizla až v 60-tych rokoch 20. storočia, kedy bola liečba schizofrénie nahradená neuroleptikami. [Zdroj: Interez] (Raccoon.city)
  • Film sa ako jeden z mála Slovenských filmov premietal aj na britských ostrovoch. Zvláštnosťou bolo, že film sa premietal v slovenčine s anglickými titulkami. Film štartoval na britských ostrovoch vo viac ako 20 kinách. Nebýva často zvykom, aby si mohli priaznivci kinematografie v Londýne, Manchestri, či v škótskom Glasgowe, ale aj iných britských mestách pozrieť práve slovenskú tvorbu. (Raccoon.city)
  • Tvorcovia pripravili pred premiérou filmu výstavu fotografií z nakrúcania od Stanky Topoľskej a Maroša Ďatka. Inštalovaná bola v nevyužívaných priestoroch bývalej tlačiarne Svornosť v Bratislave. Pre verejnosť bola otvorená 12 dní. Následne sa presunula do priestorov Bory Mall, kde mal film premiéru. (Raccoon.city)
  • Televíznu premiéru filmu si na súkromnej TV stanici JOJ na Slovensku pozrelo 425-tisíc ľudí. (Raccoon.city)
  • Dávid Hartl (Andrej) spomína na natáčanie: "Mne sa stala jedna vec, ktorej som zo začiatku pripisoval určitú mysterióznosť. V prvý deň nakrúcania, keď som mal ešte najväčšie obavy, keďže sme sa nachádzali na autentických miestach, v autentický čas, keď sa tieto veci už dekády rokov dejú, sme nakrúcali výstup na Čierny hrad. Vystúpili sme vysoko a mne sa zakrútila hlava. Mal som iba nedostatok kyslíka v mozgu, ale trošku som spanikáril. Nehovorím, že som začal kričať, ale mne sa v hlave odohrala taká malá dráma, že čo teraz? Začína sa to? No o také dve minúty som zistil, že je to úplne v poriadku.” [Zdroj]
    (Raccoon.city)
  • Autor knižky Jozef Karika (lesník Samšály) si dal pred sfilmovaním a podpisom zmluvy podmienku, že vo filme dostane nejakú dôstojnú rolu, aby bola primeraná jeho významu. Svoju cameo rolu nakrúcal ale až štyri dni a podľa jeho slov chcel tomu dať primeranú hĺbku a neexistujú malé role, takže bolo to, samozrejme, náročné naštudovať. (Raccoon.city)
  • Po rokoch 2016 a 2017, krátko pred premiérou filmu, vyšla nová knižná verzia, rozšírená o zábery a popisky z nakrúcania filmu. (Raccoon.city)
  • Pôvodná Trhlina mala mať 135 minút a mala byť rozstrihaná do troch 45 minútových dielov. Keďže televízia JOJ je tá, ktorá to zafinancovala, nechcela, aby sa to iba odvysielalo v TV a skončilo. Tvorcovia a TV JOJ sa rozhodli zaexperimentovať na slovenské pomery a využiť zaujímavý model prezentácie a filmom v kinách nalákať ľudí na trojdielnu televíznu minisériu. Natočený materiál bol prestrihaný do filmovej minutáže 111 minút. Neskôr ale zásadne TV JOJ zmenila svoje pôvodné plány a z trojdielnej minisérie bol natočený materiál prestrihaný na dvojdielny film s celkovou dĺžkou 127 minút. Režiséra mrzí fakt, že pôvodných 135 minút filmu nebolo odvysielaných nikdy celých. (Raccoon.city)
  • Mária Bartalos (Mia) pôvodne na kasting ani nechcela ísť. "Vôbec som vtedy nevedela, kto tam bude účinkovať, kto to bude natáčať ani nič. Požiadavka prišla k nám do triedy do školy, že máme poslať životopisy a údaje a máme jednoducho prísť. Vtedy som toho mala veľmi veľa a hovorím si, nech to idú skúsiť iní spolužiaci. No o niekoľko týždňov mi zavolali priamo z DNA production, že chcú mňa. Prišla som tam a oni si ma vlastne už vybrali." Po natáčaní sa vyjadrila, že takéto filmy nemá rada a druhýkrát by už takýto žáner točiť nešla. (Raccoon.city)
  • Film sa natáčal v pohorí Tribeč, v dedinách Štitáre, Zlatno, na Čiernom hrade, lúke pod Žibricou, v lesoch pri Borinke, Bratislave, Nitre a tiež v Brne. (Raccoon.city)
  • Matej Marušin (Igor) si počas natáčania filmu zlomil nohu a ten deň nakrúcania musel zrušiť. Päť týždňov mal nohu zlomenú a bolo dosť náročné, aby to zvládol so sadrou. Vo filme to nie je vidieť, nakoľko mal nohu zamaskovanú ako zdravú. (Raccoon.city)
  • Natáčalo sa v zime, herci a štáb sa tak mínusovým teplotám nevyhli, avšak mali k dispozícii vyhrievaný stan, kde sa počas prestávok zdržiavali. (Raccoon.city)
  • Únos spisovateľa v knižnej predlohe vôbec nie je. Je to výmysel scenáristu filmu. (emdvojka)
  • S návštevnosťou 83 266 divákov a tržbami 494 386 eur sa premiérový víkend filmu Trhlina stal dovtedy najúspešnejším víkendom slovenského filmu v domácich kinách. Prekonal tak štart filmu Čiara (2017), ktorý taktiež režíroval Peter Bebjak. [Zdroj: hnonline.sk] (JurincoLM)
  • V knihe sa uvádza, že cesta zo Zlatých Moraviec do Nitry je cesta smrti. Z knihy nie je jasné, v akom čase sa príbeh odohrával, ale v súčastnosti už táto cesta nie je taká nebezpečná, pretože existuje rýchlostná cesta PR1BINA, na ktorú sa presunula väčšina premávky. Otvorená bola v roku 2011. (Milsa)
  • Autor knihy, Jozef Karika, tvrdí, že tá je napísaná podľa skutočnej udalosti. Istý človek za ním prišiel a celé mu to vyrozprával. Tvrdí ale, že sám nevie, čo si má o tom všetkom myslieť a tak úsudok necháva na čitateľovi. (Milsa)
  • Vo filme si zahral malú rolu zmiznutého lesníka samotný autor predlohy Jozef Karika. (lemonova)
  • O výrobu filmu sa postarala spoločnosť D.N.A. Production, ktorá má na svedomí napr. seriály Za sklom (od r. 2016) a Rex (od r. 2017). (emdvojka)

Súvisiace novinky

21. ročník festivalu Kino na Hranici se blíží

21. ročník festivalu Kino na Hranici se blíží

25.04.2019

Letošní ročník mezinárodního filmového festivalu Kino na Hranici v Těšíně (27. 4. – 3. 5. 2019) představí více než 150 hraných a dokumentárních filmů z Polska, Česka a dalších zemí střední a východní… (viac)

Reklama

Reklama