Bratia Bluesovci

Dan Aykroyd a John Landis napsali scénář.Aykroyd přizval pár kamarádů ze Saturday Night Live jako je John Candy, Frank Oz, John Belushi.John Landis zase přitáhl pár zvučnějších jmen jako Steven Spielberg, Carrie Fisher.Pozvalo se pár známých hudebníků, pár desítek policejních aut.A vzniklo opravdu výborné akčně- komediální hudební road movie se skvělými hláškami. (12.11.2003)

Napriek kultovému statusu v USA sa jedná možno aj o nedocenenú klasiku. Asi žiadny iný film nespája svojím štýlom, obsahom a atmosférou 70-te a 80-te roky v americkej kinematografii. V 70-tych rokoch dominoval Nový Hollywood, experimenty, post-vietnamská depresia, skrátka veci, ktoré boli nejakým spôsobom "ťažké" alebo smutnejšie a umelecky ambicióznejšie - Apokalypsa, Taxikár, Krstný otec, Všetci prezidentovi muži, Rocky, Lovec jeleňov, Francúzska spojka, Vyháňač diabla, Činska štvrť, atď. V 80-tych rokoch naopak po úplnom komerčnom prepade Nebeskej brány v r. 1980 štúdiá experimentom, depresii a voľnej ruke umelcom zamávali a preorientovali sa na prístupnejšiu zábavu, odľahčený štýl, viac svetla, viac farieb, viac romantiky a energie po tej dekáde zmaru - E. T. Mimozemšťan, Návrat do budúcnosti, Spomienky na Afriku, Rain Man, Top Gun, Indiana Jones, Bláznivá strela, Ghostbusters, a pod. Nájdu sa v každej dekáde aj opačné príklady, ale celkový štýl či atmosféra vo filmoch prevažne zodpovedala tomuto rozdeleniu. Blues Brothers oba tieto štýly spájajú. Na jednej strane je film umelecky na pomerne vysokej úrovni (kamera, nasvietenie, hudobné čísla, kostýmy, koncept o dvoch bratoch v tmavých oblekoch s permanentne nasadenými okuliarmi) a nemá atmosféru len obyčajnej bláznivej komédie. Na druhú stranu sa jedná zjavne o zábavu, ktorá sa svojím obsahom nesnaží komunikovať nejaké ťažké pravdy o živote, získava si publikum aj známymi tvárami v malých úlohách a všeobecne chce baviť. Možno sa dá povedať, že forma a umeleckejšie uchopenie zodpovedá 70-tym rokom a obsah už rokom 80-tym. Film začína tým, že Jake (John Belushi) opúšťa väzenie, vracia sa do života a s bratom dávajú dokopy starú kapelu s cieľom, aby pomohli sirotincu, v ktorom vyrastali. Na začiatku je to obsahovo vlastne depresia a snaha vykúpiť vlastné hriechy niečím dobrým a na konci už sú zlé časy zažehnané. Tak ako Jake odchádza na začiatku z depresívneho väzenia, týmto filmom symbolicky opúšťa americká kinematografia depresívnejšie 70-te roky. Potom nasleduje divoká jazda plná zábavy s občasnou vážnosťou (80-te roky) a na konci sa zistí, že každá sranda niečo stojí a že tá nespútaná bžunda raz skončiť musí, ale to automaticky napriek tomu že životné problémy človeka skôr či neskôr dobehnú neznamená návrat k depresii (k 70-tym rokom), ale pokračovanie iným smerom (možno 90-te roky?). Pochybujem, že toto celé bol niekoho úmysel, ale podľa mňa neexistuje film, ktorý by formou a obsahom lepšie vystihoval akési oporné body, na ktorých bola kinematografia USA v 70-tyh a 80-tych rokoch postavená. A ono je to ešte k tomu aj sranda, kvalitne spravená (naháňačky), s nápaditými hudobnými výstupmi, dobrými hercami a vôbec podarená. Pre Aykroyda aj Belushiho asi umelecký, i keď nie komerčný, vrchol. (25.08.2021)

SPOILER!Bratia Bluesovci (The Blues Brothers, 1980). Bratia Jake (John Belushi) a Elwood (Dan Aykroyd) Bluesovci boli ako siroty vychovávaní rádovou sestrou. Jake sa po podmienečnom prepustení z väzenia spolu s Elwoodom vracajú do sirotinca, kde vyrastali. Tu zistia, že cirkev sirotinec už viac nechce podporovať a plánuje ho predať. Jediným spôsobom ako zachrániť miesto, kde vyrastali pod tvrdou sadistickou rukou matky predstavenej, je do 11 dní zohnať a vyplatiť daň z majetku vo výške 5.000 dolárov. Jake je pri následnej návšteve gospelového kostola, počas kázne reverenda Cleophusa Jamesa (James Brown), osvietený a „bohom poverený“, aby dal znova dokopy svoju starú bluesovú kapelu a vyrazil na koncertné turné. Je to pre bratov jediný legálny spôsob ako získať peniaze potrebné na záchranu sirotinca. Bratia Bluesovci je šialeným hudobným road movie. Plným nezabudnuteľných a nákazlivých hudobných čísel Jamesa Browna, Arethy Franklin, Johna Lee Hookera, Caba Callowaya alebo Raya Charlesa, pri ktorých si mimovoľne budete nohou dupkať to rytmu. Nechýbajú v ňom ani automobilové naháňačky v uliciach mesta alebo nákupných centrách, neonacisti z Illinois alebo rozzúrená country a westernová kapela. Maličké cameo si v ňom vystrihol aj Steven Spielberg. Renomovaný kritik novín Chicago Times, Roger Ebert popísal tento film ako „veľký, dunivý motor, ktorý napriek všetkému dokazuje, že ak ste dostatočne hlučný, vulgárny a máte dostatok surovej energie, dokážete aj z parného valca spraviť muzikál a naopak.“ Touto oslavou hudby, chaosu a afro-americkej kultúry si Landis mohol odčiarknuť vo svojej filmografii už druhý film disponujúci kultovým statusom. 87% (21.06.2020)

Príjemne kultová nadčasová "nakopávačka", ktorá má snahu dodať divákom správny drive a optimizmus - stačí dobrá muzika, zopár priateľov, dávka humoru a svet je hneď znesiteľnejšie miesto pre život. Niekedy takýto film pomôže, no niekedy, najmä ak vás zrovna bluesové rytmy neberú a zvučnými menami nabitý casting nedvíha zo stoličky, potom vás týchto 133 minút nefalšovanej cool zábavy môže aj nudiť.... moje odporúčanie je však jasné - dont worry, check it out, let's rock ;) (20.05.2011)

Pro někoho jde o jeden z kultů počátku (skvělých) osmdesátých let, pro mě spíš splnění letitého restu. Klobouky, spousta písniček a černé brýle. Blues Brothers jsou svoji atmosférou poplatní své době, cool dialogů jsem ale zase tolik nezaznamenal, přepálenou stopáž naopak ano. Legendární bratři se pokoušejí zachránit sirotčinec, který jim v dětství pomohl na nohy, a to pomocí znovuzrození své bluesové kapely, která má vydělat potřebné peníze. Samozřejmě do toho vstoupí řada nečekaných potíží. Nechybí množství slavných muzikantů a (všemi zmiňované) hromadné destrukce policejních vozů. Trvalo, než jsem se do toho dostal, a když už ano, v druhé polovině to bylo řekněme monotónní. (11.12.2021)