Krvavý trón

Tento Kurosawa mi přišel oproti jiným dílům, tak trochu bez života. Jediné scény ze kterých čišela ta obvyklá radost z filmování, jsou ty s duchem. Navíc děj je naprosto předvídatelný, takže jediné co nám zbývá je kochat se Toshirem Mifunem, což je naštěstí příjemná činnost. Postava kterou hraje je ale opravdu těžce zmanipulovatelnej blbec (jinak to říct nejde) a ta jeho žena byla čistě odpuzující. "Krvavý trůn" není pěkný film, je to těžká deprese . (25.01.2007)

Začátek filmu byl skvělý.Tajemný,temný a tak nějak jako z fantasy.Pak se to ale jaksi zvrtlo.Asi jsem neměl na Krvavý trůn tu správnou náladu,protože jsem u jeho zbytku málem umíral nudou.Působivých scén bylo hafo,tak třeba ta závěrečná s šípy,ale zbytek mě prostě nebavil a kromě jako vždy působivého hereckého výkonu Toshira Mifuneho na něm ani neshledávám nic výjimečného.Sedm samurajů byla bomba,tady mě ale Kurosawa docela zklamal.65 % (08.04.2010)

Zlo plodí zlo, a to plodí zasa len zlo... ...a zlo môže mať rôzne podoby. Môže to byť zlý duch, prebývajúci v najtemnejších kútoch tajomného lesa, alebo hlboko v srdci, v duši, vo vlastných túžbach a snoch človeka. Alebo v žene... Kurosawovský Macbeth. Popravde, mal som a stále mám trochu strach postaviť Krvavý trón po bok Kurosawových skutočných majstrovských diel ako Sedem samurajov, Dersu Uzala alebo Kagemuša. Narozdiel od najmä prvých dvoch menovaných to nie je absolútne dokonalý, filmársky čistý a excelentný zážitok. Lenže tie prešľapy sú tak drobučké, že sú popri temnej atmosfére, ktorá je tak hustá, že ani nemôžem povedať, že by sa dala krájať, bravúrnej výprave, drsnému príbehu, fantastickej hudbe a Toširó Mifunemu, hrajúcemu ako o život, prakticky nepostrehnuteľné. Hororové prvky, pasáže s duchmi, úvod a záver so zborovým spevom, neskutočne natočená scéna so stromami a geniálne rozuzlenie sú pamätnými momentami, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Čo u mňa Kurosawa stratil na svojich "len" výborných filmoch opäť získal týmto diamantom. Až na brutalitu a obdobný Nakadaiov výkon Krvavý trón prekonáva neskorší farebný Ran po prakticky každej stránke. 95% (27.04.2014)

Pre mňa doteraz jeden z najlepších Kurosawových filmov a s miernym prižmúrením očí 5*. Tu často spomínaná teatrálnosť mi zvlášť nevadila, vlastne som si na to v týchto filmoch už celkom zvykol. Je ju vlastne vidieť hlavne len na Mifunovi, zato ma prekvapilo ako nevýrazná je Isuzu Yamada, keď pritom hrá v príbehu tak zásadnú úlohu. A ešte tu tu nikto nespomenul, ale film má úžasnú kameru (Kurosawov dvorný kameraman Asakazu Nakai), ktorá aj prekvapivo pri televíznom oreze 4:3 vytvára hlavne kompozične prekrásne zábery. No a pevnosť sa až priveľmi ponáša na tu z Ran. (05.10.2008)

Vďaka ČT 2 som sa dostal v prehliadke japonskej kinematografie asi do polovice nahraných filmov. Už som si zvykol, takže si, na rozdiel od nezvyknutých nemyslím že film sa chvíľami vlečie. Každý z trojice: Shakespeare, Kurosawa, Mifune prispel svojim nerovnakým dielom k tomu, že som mal z filmu dobrý dojem. A štvrtý vrchol trojuholníka patrí výbornej hudbe. (28.12.2009)