Nina

V mojich očiach je "Nina" tohtoročným najlepším slovenským filmom, ktorý som videl. Prečo? Lebo všetko na mňa pôsobí vierohodne. Nina je uveriteľná, jej rodičia sú uveriteľní, dialógy sú reálne, situácie, ktoré všetci prežívajú sú skutočné. Hoci už dávno nie som dieťaťom, nezabudol som na to, čo deti prežívajú. A nezabudol som na to, že určité momenty a určité slová, ktoré ako dospelí povieme im môžu atakovať celý život. Nechcem to rozoberať, aby som nezachádzal moc do spoilerov. Veľmi veľkým ťahúňom je hudba. Hudba a malé množstvo dialógov. No keď niekto niečo povie, pôsobí to ako veta, ktorú by tie postavy skutočne povedali. A hoci by sme asi chceli všetci, aby naše deti boli ako my, a rozmýšľali ako my, nikdy také nebudú. A preto nebudeme ich schopní pochopiť. Lebo všetci skôr či neskôr na to zabudneme,ako sme sa cítili ako deti. A fakt, že mnohé veci vnímame úplne, ale úplne inak. A tento film nám to podľa mňa fantasticky pripomína. Dospelí v ňom uvidia, že by nemali rúcať sny svojim deťom, lebo nikdy nevieme, aký vplyv to na nich môže mať. A často môže potom dôjsť k nešťastnej tragédii, ktorá môže síce rodičov opäť spojiť, no nikdy už to nevráti to, čo sa stalo. A tento film to ukazuje absolútne brilantne. Neveril som, že sa toto tohto roku stane. Ale máme tu slovenský film, ktorý by som mohol odporúčať všetkým. Lebo každý si z neho niečo odnesie. A každý si z neho podľa mňa odnesie niečo úplne iné. Teším sa, až si "Ninu" pozriem znovu. A hoci viem, že oscarovú nomináciu dostane film "Čiara", osobne by som ju doprial tomuto filmu. Pretože oveľa viac prehovára k bežným ľuďom, ktorí vnímajú problémy, ktoré sú oveľa bežnejšie. Pán Lehotský, ďakujem za tento zážitok. Hodnotenie: A+ (23.09.2017)

Lehotský ostáva svoj a zároveň sa elegantne vyhol žánrovému zaradeniu do sociálnej drámy tým, že hlavní protagonosti proste nie sú socky. Myslím, že väčšina Bratislavčanov socky nie sú, čím nechcem povedať, že sa máme všetci ako prasatá v žite, ale vďaka (minimálne v prípade matky) dostačujúcemu ekonomickému zabezpečeniu nám bude tento príbeh bližší. Relatívne chudobný sujet tu vlastne slúži na zloženie si omnoho bohatšej fabuly, pričom aké to bolo predtým a čo bude potom ostáva vo veľkej miere na diváckej predstavivosti. (20.09.2017)

Nina je depka ako trám. Hodnú chvíľu potrvá, než si na ňu zvyknete. Moja rodná Bratislavčina vždy poteší. Ninin unisex výzor prekvapí. Dialógy sú asi najväčším pozitívom. Trefné, realistické. Skutočne biedny bol zvuk! Občas som sa musel veľmi sústrediť, aby som rozumel. Žiaľ námet filmu nie je veľmi originálny a scenáristi sa ani nepokúsili o dejový zvrat či vývoj postáv. Zato atmosféra je super hustá a kamera sa hrajká. Sú tam aj komponované scény, čisto len pre kameru. Myslím, že filmík bude mať žatvu na festivaloch. Presne toto je dnes in. (26.09.2017)

(141/2017) / Výborné vykreslenie depresívnej nálady hlavných postáv, maximálne využite hudobného motívu a Robo Roth. Tri hlavné pozitíva Niny. Film sa klasicky nevyhol pár dialógom, ktoré trošku trhali uši a chvíľam kedy príbeh trošku pokrivkával. Taká slovenská klasika. Ale pozitíva jednoducho prevažovali. Ako bonus pre mňa sa natáčalo v Bratislave a tá je pre potrebu stvárnenia pochmúrnej nálady absolútne vhodná ☺. Nadšený som bol zo záveru, ktorý mal silu a nič sa zbytočne nenaťahovalo a nevysvetlovalo ako to býva zvykom. (8/10) (22.09.2017)

Problém Niny tkvie v jej výraznej nevyváženosti. V príbehu je niekoľko slabých podpriemerných momentov, ktoré sú divácky nezaujímavé. Postavy sú dlho nevýrazné a snáď najväčším problémom je, že ich rozhovory nie sú uveriteľné, sú to len naučené dialógy. Niekedy som mala pocit, že im scenár ukázali tesne pred točením aktuálnej scénky, pretože inak si ich rozpačitosť neviem vysvetliť. Bibiana proste neverí, že je Ninou a to sa vo filme nemôže stať. Občas sa pozeráte na zábery, ktoré chceli vyznieť artovo, ale vyznievajú skôr smiešne. Vzápätí ich však vystriedajú naozaj zaujímavé momenty (húsenica-kukla-motýľ, myšlienka nabratia mesiaca žeriavom a úplným vrcholom je scéna ležiacej Niny a následne záber na žeriav nad ňou). Až posledných dvadsať minút dej naberá na obrátkach, diváka konečne preberá a dokonca aj drží v napätí. Nina pripomína vývoj slovenského filmu za posledné obdobie. Je to jazda po húsenkovej dráhe. (22.09.2017)