Čiara

Film, ktorý Slovensko potrebuje ako soľ - kvalitne natočený, 100% autenticita, skvelý scenár, herci... navyše sa mi veľmi páči lokácia, tá špina a mafiánske praktiky pretrvajú dodnes, kto vyrastal a býva blízko ukrajinských hraníc (ako ja) to pociťuje doslova. Bebjak sa každým rokom zlepšuje, v socialno-reflexívnych vodách je ako doma. (05.06.2018)

„Láska moja, kraj môj drahý, tu sme boli chlapci malí. Raz ma nájdeš pod tou hlinou, letia vtáci nad krajinou.“ Ak aj nie rovno najlepší, tak určite jeden z najlepších slovenských filmov od deväťdesiateho tretieho. Perfektná, skúsená ruka režiséra, ktorý veľmi dobre vedel, čo robí, čo chce a že si to s takým sebavedomým produkčným krytím a kvalitným scenárom môže dovoliť (viď. scény sexu a nadávok, kedy najčastejšie poznáte, či je filmár prirodzený alebo to len hrá). Scenár sa vzácne vydaril, je plný silných momentiek (návšteva mafiána v kuchyni, prsty) a prepracovaných postáv. Mimoriadne ma však potešili i skvelé dialógy a hlášky, ktoré sú občas veľmi vážne a výstižne tnú do živého. A hneď nato sú fakt poriadne vtipné („Vravel si, aby som do toho jeb*l.“ – „Ale nie aby si to roz*ebal. Svieti tam aspoň to svetielko?“ – „Hm. Nie.“ – „No tak si to fakt rozj*bal.“ alebo „To ktorý ko*ot písal?“ – „Ja.“ – „Myslel som si.“). Škoda, že sa neurobil väčší running gag zo „Si ko*ot?“ – toto ak by vo filme zaznelo o dva tri razy navyše, je to behom týždňa kultové. Scenárista sa vyžíva vo vydarených, dlhých, slovných konštrukciách, ktoré v divákovi dlho rezonujú (mrazivý Vášáryovej monológ o manželovi, z ktorého vám zlezie koža z tváre alebo Maštalírov preslov o psovi, ktorý za ňou pravdupovediac moc nezaostáva). Oceniť musím aj pôsobivú pohraničnú výpravu (kameňolom, hlboké lesy) a iné „technické“ veci, ako je napríklad Žiaranova kamera, či ústredná pesnička od IMT Smile a Ondreja Kandráča o sokoloch. V neposlednom rade je tu silné posolstvo o tom, ako to na Slovensku chodí. Za jediný výraznejší mínus (aj to čisto subjektívny) by som označil snáď len občas haprujúcu logiku (týpek má morálny problém s pašovaním drog, ale ak ho naštvete, v pohodičke a bez výčitiek svedomia vám vlastnoručne odstrihne prsty) a relatívne poslabšie finále, SPOILER ktoré je také typicky slovenské: namiesto poriadnej akcie postavy pochmúrne hľadia do zasnenej kamery a nechajú sa len voľne, neaktívne voľne unášať SPOILER. Cinemax Trenčín 2017 (08.08.2017)

Bebjak je žánrový talent a některé části a dějinné okamžiky našich sousedů si o zfilmování říkají už dlouho, takže se s podobně laděnými filmy roztrhl pytel (Únos, Mečiar). Tenhle je sice často jen variací na úsloví "co se má posrat, se posere, a když se něco posere, posere se všechno," ale je to slovenský, na evropské úrovni natočený thriller, který přechází do vydařeného dramatu lehce, jak nůž do másla. Někdy doslova. 90%. (29.03.2018)

Snaha poukázať na to, čo sa naozaj deje na východnej hranici Slovenska je ok. Veľká časť miestnych ľudí prevádzačstom a pašovaním žije. Niekdajšie fabriky zanikli, kšeftovanie s drogami a iným nelegálnym tovarom ostalo často jediným možným zdrojom obživy. Faktom tiež zostáva, že umelecky sa problematike pašovania oveľa presnejšie priblížil spisovateľ a novinár Arpád Szoltés v knihe "Mäso - Vtedy na východe", popisujúcej okrem iných záležitostí aj zovretú soldatesku pašerákov, colníkov, policajtov, sudcov, mafiánov a agentov tajnej služby pri prevážaní kontrabandov z Ukrajiny. Film je spoetizovanou verziou (napriek pár drsnostiam) pašeráckeho remesla, ktoré má na východe Slovenska (kde podľa bývalého premiéra Roberta Fica nič nie je) oveľa drsnejšie črty. Napriek tomu sa Bebjak celkom posnažil a výsledkom je taký priemerný slovenský film, snažiaci sa pracovať s prirodzeným jazykom a reáliami. Vždy z toho vyjde viac či menej magicko realistická tisícročná včela (cigáni v ružovom mercdese, afgánci vyliezajúci zo záchoda ako svadobní hostia rovno do autobusu, mafiánsky matriarchát, obete v jazere ako prapodivný prales, jemne ožívajúci pri každej ďalšej mŕtvole). Ale čo už, taký je osud väčšiny slovenských filmov, snažiacich sa o takzvaný presah. (09.10.2020)

Slováci se rozhodli, že natočí svojeho Pitbulla, ale aby ta inspirace nebyla tak do očí bijící, tak to uchopili více seriózně (jakože na vážno).. Výsledek je poloPitbull, který sice není ani dost pitbuloidně nadsazený a vtipný, ani dost Gomorroidně syrový ... Pořád to ale stačí na to aby to vyzrdcadlilo impotenci českého filmu.. (24.01.2019)