Jigeum mannaleo gabnida

Remake je už od začiatku podaný viac rozprávkovo a oveľa intenzívnejšie tu funguje línia medzi synom a matkou. Hlavná línia je rovnaká, ale v detailoch sa líši to ako nakoniec dôjde k jej naplneniu, takže by sa úplne nudiť nemuseli ani znalci originálu, ktorý som síce videl ako prvý, ale predtým ako som si pustil remake som si už podrobnosti z deja nepamätal. Vedel som ale to, že emocionálne išiel úplne mimo mňa. V tomto smere je remake lepši. Jak spomenutá lepšie spracovaná línia so synom, tak aj tá romantická funguje aspoň v prvej polovici filmu, keď sledujeme rozprávanie hlavného hrdinu ako zbalil svoju budúcu ženu. Z jeho strany rozhodne funguje chémia a jeho rozprávanie poskytne aj mnoho zábavných situácií. Veľkým plusom je nová neskutočne sympatická postava kamaráta hlavného hrdinu u ktorej mi bolo ľúto, že nedostala väčší priestor. Aspoň tú jeho v krátkosti načrtnutú romantickú líniu mohli dokončiť. Táto postava do určitej miery preberá úlohu kolegyne z práce, ktorá mala väčší priestor v originály a tu je len do počtu. Bohužiaľ od polovici filmu, keď hlavná hrdinka príde na to čo je zač, už len čakáte kedy sa to skonči, pretože to je strašne predvídateľné a rozťahané. A z jej strany to príliš dojímavé nie je. Ye-jin Son je nádherná ako vždy, ale príliš nedokázala presvedčivo uhrať lásku k manželovi a sebaobetovanie sa k synovi. Do určitej miery za to môže aj blbo zvolený koncept, kedy sa príliš dlho správa chladne alebo zmätene a až v závere dôjde k odhaleniu prečo sa tak chovala. Čo už je príliš neskoro aby to spätne dodalo jej scénam potrebné emócie. Napriek tomu sa mi remake páčil o stupeň viac ako originál a ak by som si mal znova pustiť niektorý z týchto filmov, tak rozhodne siahnem po remaku. 7/10. (01.07.2019)

Před spuštěním filmu jsem si vůbec neuvědomila spojitost s japonským originálem. Předloha se mi však velmi brzy sama připomněla. Oproti původní verzi se ta korejská nese v odlehčenějším duchu, dokonce bych řekla, že se dá do jisté doby mluvit o velmi slušné komedii. Například když jsem So Ji Suba uviděla v růžovém saku, málem jsem v záchvatu smíchu přišla o život. A to nekecám. Můj oblíbenec si mě opět obmotal kolem prstu hned na samým začátku, a já jen žasla nad tím, jak moc to se mnou umí. Sledovat (podle mě) jedny z nejlepších herců této planety, jak se do sebe znovu zamilovávají bylo prostě úžasný. Porovnávat korejskou verzi s japonskou úplně nechci, protože přestože vypráví stejný příběh, jsou pojaty každá úplně jinak. A každá má svoje kouzlo. Japonský film byl opatrný, procítěný a krásný, korejský byl taky krásný, šla z něj cítit láska, a dalo se u něj navíc zasmát a pobavit. 5* (17.09.2018)

Tak podle všeho to asi nebude remake japonského filmu, ale vlastní zpracování té samé knižní předlohy. Nicméně až na pár výjimek mě remakování obvykle neuráží, čili nic na čem bych stavěl své hodnocení. Neskousl bych snad jen americkou humpoláckou pararomantickou kondomedii. Nutno říct, že jsem si při sledování původní snímek ale vybavil, což ale beru spíš jako pozitivum, že se mi ten Alzheimer trochu zbrzdil. Ye-jin Son v romantickém snímku pak pro mě prakticky automaticky znamená pět hvězdiček a tady ani není důvod k revizi předpokladů. Opět totiž jeden z těch korejských sladkobolů ( a ještě s ní!), jenž mi zvedl nitrooční tlak, což vedlo k podráždění slzotvorných kanálků a následnému zvlhčení povrchu mých ok.Inu, dokonalá korejská červená knihovna. Trochu bezobsažný komentář, ale ona pěkná romance nepotřebuje hluboké rozbory. (13.03.2021)

Možno to už bude z mojej strany klišé, no je mi to jedno. Proste platí, že juhokórejská kinematografia má svoje čaro. Obzvlášť ak ide o romantiku. Pôsobia proste úplne inak. Je v nich viac lásky, viac úprimnosti a v podstate všetkého čo romantika potrebuje. Príbehy pôsobia zo života, majú v sebe skvelú komédiu, no ani v najmenšom nikdy nezatieňujú svoje dramatické momentky a nechajú ich vyplynúť veľmi dobre. A to isté sa dá povedať aj o "Be With You". Opäť ide podľa mňa o všetko, čo od Južnej Kórey očakávam a splnili to v tomto prípade na 100%. Láska v tomto filme je veľmi uveriteľná. Zápletka pôsobí veľmi skutočne a film má skutočne skvelú atmosféru. Vie si vychytiť všetky svoje momentky a vyťažiť z nich maximum. Obdivujem koľko energie do týchto filmov vždy vstupuje a ako úprimne vždy vedia vyplynúť. Rovnako skvele je tu zacyhtený vzťah medzi matkou a synom. Je to maximálne skutočné a funguje to. Okrem toho na úvod ten príbeh o tučniakovi a jeho mame je skvelý. Vysvetlenie toho čo sa udeje je takisto skvelé. Postavy sú skvelé, film má nádhernú atmosféru, pôsobí úprimne, skutočne, živo, vtipne a obsahuje úplne všetko čo by som od romantického filmu chcel. Nebudem toho veľa prezrádzať, no uvedomil som si pri sledovaní ešte niečo zaujímavé. Napriek tomu, že vzťahy v kórejskej kinematografii majú spoločné črty, tak nikdy nemám pocit, že sledujem rovnaký príbeh aký som už v minulosti videl. Netlačia na klišé, nechajú scénky vyznieť a dajú do toho veľa srdca a emócií. A pre mňa je to vždy radosť sledovať a prežívať spolu s našimi hrdinami. Neviem čo viac urobiť než ho doporučiť. A rozhodne to bol príjemne strávený tohtoročný Valentín. Čeknite si ho a uvidíte sami. Ja osobne filmu nemám asi čo vytknúť. Hodnotenie: A+ (14.02.2020)

Z tak krásneho snímku Kórejčania urobili frašku. Remake neurobili presne cez kopírák ale za to sú tu horšie zobrazené vzťahy. Ako remake je to šliapnutie vedľa, ale keď človek nevidel originál, tak to bude hodnotiť inak. Zatiaľ čo originál ma dojal už na začiatku, tak tento remake ma väčšinou štval skoro celú dobu, a hlavne prvú hodinu. Zodpovedný tam bol skôr chlapec, keď on otcovi musel pripomínať, aby si zobral lieky a nemeškal do práce, a v origináli sa otec k synovi správal lepšie. Veľa scén z originálu prekrútili, aj flashbackové scény zo školy zmenili na jeden trapas za druhým a pridali aj slapstick humor. Detto čo sa týka romantiky, všetky romantické scény pokazili. Nebol tam žiaden cit, žiadna chémia a ani žiaden rešpekt voči tomu druhému, ako v origináli. V prvej polovici filmu sú minimum scén s rodinou a namiesto toho tam strčili otravného kamaráta. A matka sa so synom hrala až tak oduševnene až to zašlo do nezodpovednosti, keď sa boxovali až tak, že mu tiekla krv, a ona len urobila grimasu. V druhej polovici je síce viac scén s rodinkou ako sa spolu hrajú ale málo oproti originálu. A aj tieto scény pokazili pridaním slapstick humoru. Oproti originálu ma koniec vôbec nedojal. Akurát sa mi páčilo, keď otec objal svojho syna, keď plakal a nesnažil sa potláčať synove emócie typickým "neplač" (alebo horšími vetami). (09.09.2021)