Volyň

V posledných rokoch je filmov o holocauste a iných genocídach tak moc, že ma už dávno žiadny ani trochu nechytil a skôr mám pocit, že tvorcovia tou ohranosťou nerobia týmto veľmi smutným témam dobrú službu, ale po dlhých rokoch konečne prišiel Wolyn a ukázal všetkým podobných filmom, ako sa to má robiť. Ale rozhodne nejde len o vyvražďovanie, tento film mi celkovo prišiel veľmi dobre zvládnutý. Dej zaberá dlhý časový úsek, takže to pôsobí trochu výpravnejšie a veľkolepejšie, ale hlavne je perfektne pomaly gradovaný. Dokonca mi vôbec nevadilo, že celá úvodná fáza sa venuje vlastne len svadbe, pôsobí to príjemne dobovo, cítiť atmosféru vojny, ktorá je na spadnutie a dobre podané vzťahy medzi Poliakmi a Ukrajincami, ktoré sú ešte spočiatku pomerne dobré, ale predsa len už je trochu cítiť, že sa to začne kaziť. A po začiatku vojny ide zaujímavosť filmu samozrejme hore, ale opäť si film vystačí bez nejakého výrazného násilia, aby ukázal, ako vojna robí len samé problémy, či už problémy s jedlom, neustálym strachom, prechádzajúcou armádou, ktorá si vždy vezme, čo chce a samozrejme aj obyčajnými ľuďmi, kedy sa nikomu nedá veriť, lebo každý ide hlavne sám za seba. Ale predsa len sa občas nájde aj niečo ešte o dosť nepríjemnejšie. A takto to postupne graduje, až film vyvrcholí v záverečnej polhodine, kedy je z toho nielen poriadne krvavý a drsný, ale hlavne dosť sugestívny zážitok. Táto fáza mi pripomenula slávny ruský film Choď a pozeraj sa, hlavne práve tou sugestívnou atmosférou a sledovaním psychických útrap jednej postavy, ktorá toho zlého videla omnoho viac, než by jeden človek mal, ale zatiaľ čo ten film priniesol tak dve, tri výrazné scény a zvyšok tvorila len atmosféra, Wolyn v tomto zašiel omnoho ďalej a tak sa nemusí spoliehať len na atmosféru, ale ponúkne aj množstvo nezabudnuteľných scén. Jedine musím vytknúť, že niektoré sekvencie mi prišli dosť zle strihnuté, asi dvakrát som mal pocit, akoby niekto vystrihol pár minút z filmu, lebo dej poskočí ďalej a neukáže, ako sa nejaká zaujímavá udalosť skončila a rozhodne to nie je len skrátenou verziou, videl som obe, ale inak tu nemám absolútne žiadny problém, film ponúkne veľmi kvalitný zážitok a kľudne to mohlo trvať aj dlhšie. Plusom sú aj postavy, o nejakých výraznejšie charizmatických hercoch sa tu síce moc hovoriť nedá, ale aspoň to pôsobí tak prirodzene, akoby som sledoval skutočných ľudí a ich problémy a vyhovovali mi prakticky všetci a našťastie obzvlášť hlavná hrdinka, ktorá si toho prežije až nepríjemne moc. Režijne tiež nemám väčších výhrad, perfektná atmosféra, slušná výprava a dostatočne naturalistické násilie, aby to pôsobilo čo najviac realisticky. A ešte aj tá hudba je taká nepríjemná, aby ten sugestívny zážitok ešte viac podporila. Takže v dnešnej dobe po množstve videných podobných filmov už ani nedokážem dať filmu tohto typu plný počet, ale inak som teda mimoriadne spokojný, po všetkých stránkach nadmieru kvalitný zážitok, ku ktorému sa ešte určite párkrát vrátim. 83% (16.04.2017)

"Nemci sú menej nebezpeční ako ukrajinské bandy..." Každý kto sa spoň trochu zaujíma o 2. svetovú vojnu a Československo určite počul výraz Wolyňskí Češi. Mnohí z nich sa neskôr pridali k Československej armáde... O masakroch medzi ukrajinským a poľským obyvateľstvom v tejto oblasti som nevedel. Keďže sa filmu ujali Poliaci vedel som, že to bude kvalitné i drsné zároveň. Slovo drsné alebo kruté naberá v niektorých scénach iný rozmer a dobre to vystihla jedna z postáv vo filme. "Ani zviera nie je schopné toho čo človek..." Povedal by som, že slabšie povahy by sa mali filmu radšej vyhnúť, aj keď som si vedomý, že tieto slová znejú skôr ako reklama, lákadlo alebo test odolnosti. Spočiatku to tak vôbec nevyzerá , film začína poľsko-ukrajinskou svatbou, komplikovať sa to začne o čosi neskôr. Ak mi film celú dobu niečo pripomínal , tak určite ruský film Idi i smotri. Namiesto vystrašeného chlapca tu máme mladú Poľku Zosiu, ktorá je celý čas na úteku, nechápe a nechce pochopiť...Tak to je...Človek je najväčšia sviňa na svete...Filmu chýbajú jedine silné emócie, nedokázal mi zovrieť hrdlo, uroniť slzu...Iba nechápavo sledujete neskutočné zverstvá a možno to bol cieľ. Objektívne možno 80% , ale za tú surovosť, reálnosť a vypovedanú pravdu dávam plný počet. 100%. (17.04.2017)

Ukážkový príklad toho, kde obsahová náplň a myšlienkový presah jasne prebíjajú formu a dramatické spracovanie... Prvá polovica po dramatickej stránke mierne zaostala za tou druhou. V rámci príprav postáv na katastrofu, tušenia niečoho zlého a hlavne čo sa týka ich empatického zblíženia sa s divákom, išlo urobiť viac. Emotívna stránka mohla byť aj v prvej polovici na úrovni tej druhej. No druhá polovica z každého uhla pohľadu ponúkla perfektnú filmársku robotu - dráma, emócie a nepredstaviteľný masaker, pri ktorom kamera uhýbala len zriedka. To všetko robí z tohto diela niečo výnimočné, pričom dvíha varovný prst nad ľudstvom ako takým. Behá mráz po chrbte nad tým, čoho je človek v mene nenávisti schopný. Želám si, aby už nikdy človek človeku nerobil také veci ako tu vo filme, no žiaľ toto moje želanie ostane len v rovine zbožných a utopických prianí. (12.04.2017)

Připadalo mi to jako legendární Jdi a dívej se v polském verzi a viděno především pohledem ženy od rodiny Zofie Głowacké. Extrémní nacionalismus není patriotismus, ale extrémní svinstvo. Ve filmu je hezké srovnání kázaní dvou pravoslavných kněží jednoho, dle mého moudrého, druhého dle mého zlého. Surové násilí na konci filmu je silné. Chápu Ukrajince, že tento film nemají v oblibě. Nicméně se nemůžou divit, že někteří obyvatele nejen Evropy nemají v oblibě jejich glorifikaci Bandery a jeho band banderovců. Jinak nesmíme zapomínat, že na Volyni žili i Češi i ti by mohli vyprávět. Na závěr pár poznámek: co najdeš v žitě (pšenici, ječmeni), někdy je lepší tam nic nenajít nebo se nenechat najít. A když vám někdo pochválí básně, tak to nemusí vždy dobré znamení. (16.06.2020)

Nepřipravený, historie málo znalý divák, navíc třeba naivní idealista blouznící o slovanské vzájemnosti, asi bude tuhle polskou naturalistickou drsárnu těžko vydýchávat. Ovšem pro cynika a pesimistu, nemalujícího si svět a lidskou čeládku růžovou barvou, se žádné velké překvapení nekoná. Primitivní ukrajinští venkovani se zkrátka velkou část filmu oddávají své oblíbené kratochvíli, která jim jde tak dobře už od časů hejtmana Chmelnyckého - poslechnout si kázání v kostele, potom si ožrat držku samohonkou, vzít sekery a vidle a jít na Židy. A když Židi dojdou, jde se na Poláky, sláva Ukrajině! Řádění chorvatských ustašovců má ihned zdatnou konkurenci a německá "civilizovaná" a odosobněná vraždící mašinérie se rázem jeví jako téměř humanistická a milosrdná záležitost. Výpovědní hodnota filmu je na plnotučných pět a naši severní bratranci si u mě získali ještě větší sympatii. Z formálního hlediska bych ale vytknul příliš dlouhý folklórní svatební úvod, místy (několikrát) dost nepochopitelný střih a taktéž často se třesoucí ruční kameru. / edit: Po zhlédnutí rádoby příbuzného nedomrlého Nabarveného ptáčete musím zvýšit na plný počet, protože tenhle film je ne o jednu, ale o dvě třídy (hvězdy) lepší. (02.12.2018)