Ten den přijde

Jedným slovom desivé! Človeku sa až rozum zastavuje, že takéto svine v ľudskej podobe žijú medzi nami. Keď sa niekoľko takýchto sviní zíde vo vedení sirotinca a navzájom sa kryjú, tak z toho pre tie deti nemôže vzniknúť nič iné ako nočná mora. Na toho riaditeľa sa mi stačilo len pozrieť a už mi bolo až fyzicky zle. Vlastne ten film bol v podstate horor, celý čas pôsobil tak silnou negatívnou energiou, že mi bolo zle od začiatku až do konca. Je to v podstate kompliment, ale, žiaľ, je utrpením tento film sledovať. Snáď jediná výtka smeruje k môjmu silnému podozreniu, že to koncentrované zlo bolo oproti skutočnosti prehnané, aby bol divák čo najviac šokovaný. Mimochodom, keď sa tak pozerám na kvalitné dánske filmy, ktoré som videl v posledných rokoch (tento, Zložka 64, Pod pieskom), zisťujem jednu zaujímavú vec. Všetky tie filmy sú na základe skutočných udalostí (nie až tak vzdialených) a všetky vrhajú na Dánov veľmi zlé svetlo. Vždy tam ide o skupinu ľudí so zodpovednosťou za mladých, ktorá vedome pácha nejaké strašné zlo, čo by nebolo možné, nebyť skupiny ľudí okolo, ktorá to ticho toleruje. Navyše ešte aj filmy, ktoré nevychádzajú priamo zo skutočných udalostí (Muži, ktorí nenávidia ženy, Hon), sú zase o nejakých strašných úchyloch. Tak neviem, čo si mám o tom myslieť. (13.08.2021)

Pá věcí mi přišlo dost nepravděpodobných (ač podle skutečné události) a celkově mě to až tak nechytlo. Na dané téma jsem totiž viděl už lepší filmy (Dogani a Kolonie), takže jsem i přes slušnou trýznivost věděl, co jak bude, a tím pádem jsem se do toho celou dobu nedokázal pořádně vžít. Ale špatné to nebylo. 70% (26.04.2018)

Nádherný film a bezmála dokonalý umelecký zážitok akých je pár za život. Dáni ukázali to najlepšie zo svojej kinematografie a vznikol z toho jeden vyspelý, priamočiary a pútavý film, ktorý si ma, aj napriek počiatočnej skepse, tátalne získal. Po všetkých stránkach "vychytaný" snímok. Môžem len odporúčať. 90 %!! (05.03.2018)

Nie je jednoduché hodnotiť film, v ktorom je útok na emócie hlavným ťahom na bránku. Rôzne ústavy a inštitúcie, kde je šikana často tolerovaná a prehliadaná, nie sú žiaľ nič výnimočné. Násilie, páchané z pozície sily, je jedno z najhorších. Obeť je zväčša odkázaná len na pomoc „vyššej“ sily, čo bezmocnosť ešte viac zvýrazňuje. Jediná možnosť je potom únik. Napríklad aj do sveta fantázie. Elmerova empatia a schopnosť tvoriť príbehy, aj keď často vymyslené, priniesli do pochmúrneho sveta násilnej disciplíny náznak ozajstného života. A začiatok zmeny a vzdoru. Pomoc, vo forme vnímavej učiteľky a inšpektora, ktorý svoju prácu berie vážne, urýchlila nevyhnutné. Film, ktorý síce nie je ojedinelý, ale rozhodne nie zbytočný. (14.03.2017)

Uff, další dětský domov, další tyranie. Tentokrát se v něm ocitnou dva sourozenci a oba tam téměř přijdou o život. Dánové tato dramata umějí na jedničku. Ale včerejší německý Freistatt mě oslovil o chlup víc. Tento film je více o dětech, mladšímu bratru je kolem 6-7 let. Jeho starší bratr se pokouší ho chránit, ale nakonec se situace úplně obrátí. Předčasně dospělé děti čelí nelítostnému režimu v sirotčinci i v zemi a všeho schopným úřadům. (23.03.2017)