I Am the Pretty Thing That Lives in the House

Oz Perkins vo svojom druhom diele dáva jasne na známosť, ako bude vyzerať jeho tvorba a komu je určená. Nakrúca horory s veľmi pomalými, dlhými zábermi zameranými na puntičkársku tvorbu atmosféry. Dej je riedky, táto duchárska báchorka by si vystačila na pol hodinku, ale osobne mi to vôbec nevadilo. Osamelosť všetkých troch žien žijúcich si vo vlastnom svete je tak omnoho hmatatelnejšia. Zvolený formálny štýl navyše vzbudzuje strach určite účinnejšie, než klasické lakačky, niečoho takého sa tu dočkáme snáď iba raz. Môžete sa tak nerušene venovať vnímaniu premysleného záberovania, hudbe, ruchom alebo aj strihu, ktorý plynule dokáže prejsť troma časovými rovinami v rámci troch nasledujúcich záberov. Je to trochu na úkor spomínaného deja s vopred odhadnuteľným záverom, ale to je tiež len otázka preferencií. (12.02.2020)

"I Am the Pretty Thing That Lives in the House" je buchtou bez lekvára. Základ v ceste (príbehu) by tu bol, cukrová posýpka (atmosféra) taktiež, no bohužiaľ, na hlavnú ingredienciu akoby sa pozabudlo. Celé si to len tak bezstarostne plynie, diváka napína, napína, a napína, až ... až sa proste nič nestane a upadne do kómy. Perkins z krajiny Oz má dar v podobe talentu, čo potvrdil pri snímku "February", no tu akoby nedotiahol určité detaily, ktoré pri spomínanom snímku skrátka fungovali. A možno je to len náhoda a moja nevhodná nálada, že to čo zaberalo predtým, teraz na míle minulo moje vnímanie. Každopádne, za pozornosť tento snímok stojí, no hlavu si radšej podložte niečím mäkkým - 50% (31.10.2016)

Tak hlavne je tu spočiatku úžasná „zasnená“ atmosféra, podporená melancholickou rozprávačkou a poetickou kamerou (miestami niektoré scény pripomínajú hispánsku tvorbu Guillerma del Tora, napr. Princa bez kráľovstva). Ale Ruth Wilson alias magorka z Luthera mi dlhodobo pripadá nesympatická a hoci film netrvá ani hodinu a pol, už po 30. minútach začne zasnená atmosféra skôr otravovať (alebo „iba“ uspávať), než že by ňou bol človek nadšený počas celej minutáže. Biedny a až neuveriteľne riedky scenár (v podstate to ani nemá zápletku, ehm?) tomu tiež príliš nepomôže a záver už len bezmocne šumí do prázdna. Názov famózny :-) (08.03.2017)

Osgood Perkins už po 2.raz v tomto roku predvádza, že vie natočiť vydarený, štýlový a ATMOSFÉRICKÝ horor. A na rozdiel od svojich skúsenejších kolegov ho dokáže natočiť aj z otrepaného a prevareného námetu, ktorý však zrazu pôsobí viac než akceptovateľne. Takže u mňa dobré; strávil som s tým filmom príjemný podvečer, aj keď taká pecka do hlavy ako predchádzajúci "February" to rozhodne nie je a veruže by neuškodilo, keby to bolo o niečo plnšie a svižnejšie. Mám ináč pocit, že na audio stránku sa tu sústredili až tak, že by to obstálo aj ako rozhlasová hra:) (29.10.2016)

Plížící se duchařina nikam moc negradující. Děj se posouvá línými krůčky a nadpřirozené jevy se projevují stále na stejné úrovni děsivosti. Navíc jsem pomalý, tichý, atmosférický horor sledoval za denního světla v jedoucím vlaku, což popravdě zážitku moc na hodnotě nepřidá. Těžko říct, jak bych reagoval být soustředěný a nerušený zápachem jakéhosi vandráka vedle přísedícího... (02.04.2019)