Sadko
Sadko
The Magic Voyage of Sinbad
Obsahy(1)
Rozprávka, vychádzajúca z motívov ruských bylín rozpráva o bohatierovi Sadkovi, ktorý sa vydáva do cudzích zemí hľadať šťastie. Po dobrodružných príhodách sa mu podarí získať Fénixa, vtáka Šťastia, ale spozná, že to nie je šťastie, ktoré sľúbil priniesť svojmu ľudu. Na spiatočnej ceste prekvapí jeho výpravu morská búrka a Sadko musí zostúpiť do morskej ríše. Odtiaľ sa mu ale podarí ujsť s pomocou dcéry morského cára. Keď ľud oslavuje jeho návrat, Sadko prizná, že šťastie je potrebné hľadať v rodnej zemi. (STV)
(viac)Recenzie (32)
Farebná sovietska rozprávka je zaujímavá po vizuálnej stránke, nie však po ostatných stránkach, s ktorými som mal problémy. Pekné exteriérové scény, pôsobivé hradisko mesta Novgorod a pekné exotické lokácie - farba tomu iba pomáha. Čo však z toho, keď hlavná postava je nadutý a do všetkého sa hrnúci magor a chválenkár. Zvonmi budí celé mesto, aby sa chvastal, že niečo dokáže, na cudzej oslave uráža miestnych a kritizuje. Lebo vo svete na nič iné nečakajú, len na akúsi soboliu kožušinu a obyčajnú ruskú medovinu. Všetko chce riešiť okamžite, bez rozmyslu, ako keby bedač a problémy nikdy dosiaľ nevidel. Áno, chudobný plebs (bežný ľud) treba nakŕmiť, ošatiť a obšťastniť - a to všetko na úkor bohatých a nadutých kupcov (buržoázia). Do všetkého tí Sovieti pchali svoju odpornú ideológiu. Do toho všetkého neustále spevácke vložky, ktoré ma iritovali. Prvá polovica filmu je naviac nudná, stojí na jednom mieste. Našťastie, zachraňuje ju výprávná druhá polovica, kde už hrdinovia zažívajú aj nejaké dobrodružstvá. Po 3 zastávkach však už smútia za domovom, však kde inde je lepšie na svete, než v rodnom Novgorode. Vizuálne pekné, ale inak sklamanie. ()
Pôsobivá obrazová stránka, ako z najlepších sovietskych čias. Výprava, posolstvá a rozprávkovosť ako šitá na mieru straníckym poučkám o abstraktnom zážitkovom rozvrhu a podrývaním inteligencie. Ale Sadko je súdržný, poučný, naivný a neprechádza naratívnymi trápnosťami, ako trebárs Kráľovstvo krivých zrkadiel (1963) a pamätníkov dozaista pohladí po duši. Dnes takýto témat nahradí uletená digitalizácia a trápne dialógové a konzumné trendy. Dáke to kúzlo o dosiahnutí šťastia teda spĺňa, ale až moc sa v konečnom dôsledku vzďaľuje realite. ()
Sadko predstavuje hranicu mojich spomienok na návštevy kina. Mal by som teda k nemu pristupovať s maximálnou nostalgiou. Nepodarilo sa. Ptuško nakrútil ideológmi schválenú rozprávku, ktorá je ako bežné poštové známky Rakúsko-Uhorska. Je stará, ale nie cenná. Jediné, čo ma zaujalo boli realisticky stvárnení mužíci. ()
Klasická dobrodružná pohádka natočená na motivy ruských bájí o bohatýrech. Má mile naivní jednoduchý příběh o cestě za štěstím. Je malebná s kouzelnou nákladnou výpravou a velmi početným komparsem. Takové množství lidiček jsem ještě v žádné pohádce neviděla. I prostředí, v němž se natáčelo, je pohádkově působivé. Má typický ruský charakter a je od našich, německých či amerických pohádek odlišná a snadno rozpoznatelná. I když tvůrci neměli technické možnosti, jaké mají filmaři dnes, dokázali se s trikovou stránkou skvěle vyrovnat. Její vlastenecké vyznění je přínosem pro dětského diváka. Jsem pamětník, a s potěšením jsem se na tento film znovu podívala. Má své kouzlo, a mohl by se líbit i dnešním dětem. ()
Komentář k Sadkovi je nejlépe začít srovnáním s filmem, který v tomtéž roce vznikl u nás a pohybuje se ve stejném žánru. Pyšná princezna Bořivoje Zemana je stejně jako Sadko zřetelně poznamenaná státní ideologií (film konec konců vznikl pod patronací ministerstva propagandy), tím ale veškerá podobnost končí. Česká pohádka baví i po 70 letech, spolehlivě vyvolává úsměv na správných místech a její sledování z vás přitom komunistu neudělá. Skvělé, typově přesné obsazení musí ocenit i dnešní filmoví fanoušci. Sadko je naproti tomu těžkopádný a naivní až běda, a pokud už rozesměje, pak kouzlem nechtěného. Jediné, co je možné hodnotit pozitivně, je výprava, na které režim opravdu nešetřil. Celkový dojem: 25 %. ()
Reklama