Zaklínač - Série 2

Smíšené pocity. První díl je výborný, Zrnko pravdy je má snad nejoblíbenější povídka a tady to hlavní z ní vystihli úplně přesně a emoce na konci dílu byly opravdu silné. Ale hned v dalším díle se od předlohy odliší způsobem který vůbec není šťastný a je prokletím celé série až do jejího finále.Nemám problém s tím když se při zpracovávání celé série knih děj upravuje a zkracuje, prostě tam nejde nacpat všechno, ale vážně nepochopím proč tam potom přidávají dějové linky úplně nové, a v kontextu světa a těch postav dost nesmyslné. Ten příběh je dost komplikovaný sám o sobě, proč ho ještě víc komplikovat dalším bordelem?Přitom když se nepokouší o velkou originalitu, tak tu všechno funguje velice dobře. Sledovat Ciri v Kaer Morhen je hrozně fajn (k jejímu castingu už nemám žádné výhrady), Yennefer dostává bídu od všech které potká a teprve se hledá, a to taky není špatně (její casting mě pořád trošku štve, ale už ne moc), vedlejší postavy ještě lepší a na jejich život v tomhle světě bych se díval s chutí mnohem dýl než těch osm epizod.Ale pak zase začnou zmateně míchat dějem a jde to dost doprdele, obzvlášť poslední díl je velké wtf, mám pocit že tohle si vymysleli jen proto aby mohli na Geralta a ostatní hodit co nejvíc velkých monster aby tam byla i nějaká akce. Která přitom není nijak ohromující.Takže vlastně můžu okopírovat své hodnocení z předloňského roku: Druhá série je docela fajn fantasy které knižní předlohu nevystihuje zdaleka tak dobře jak by mělo. 7/10 (18.12.2021)

Problém tohto seriálu je podľa mňa v tom, že sa tvorcovia až príliš málo venujú budovaniu vzťahov medzi postavami a medzi postavami a novým prostredím a radšej sa zamerali na politicko-spoločenský rozmer a machinácie. Chýbala tu nejaká viac rozpracovaná "cesta hrdinky" (fyzický tréning nerátam) a viac individuálnych etických konfliktov (v tej typickej forme - kto je vlastne príšera?). A Ciri sa tu stala len pasívnou hračkou v rukách ostatných, respektíve magnetom, ktorý všetkých priťahuje a Geralt ju vlastne len neustále zachraňuje z rôznych situácií, tvári sa drsne alebo ustarostene ako správny tatko. Bola až príliš pasívna, bezbranná a jej vnútorný konflikt bol aj preto taký neprirodzený, málo plynulý. Potrebovala zabudnúť na starý domov a vytvoriť si nový. Prečo by však mala mať Ciri v Kaer Mohren domov? Každému je to síce jasné, ale len intelektuálne. Nemohli sme toto vytváranie domova prežiť spolu s hrdinkou, a keď tak len z rýchlika. Stačilo by, keby sa so zaklínačmi raz poriadne opije, zasmeje sa, keby si tam nájde priateľku v Triss, keby ju potom vidíme rozjímať kdesi na kameni alebo čo ja viem čo. Yennefer zasa furt niekam utekala, nonstop bola v pohybe a stále niečo riešila a hoci sa tu venovali aj jej emóciám, tak len na veľmi malej ploche - keď si na záver prešla konfliktom kvôli Ciri. Tvorcovia tu skrátka pohybovali s postavami ako po šachovnici, občas sa figúrky pobili, nejaká zomrela a toť vsio. Bolo v tom strašne málo skutočných emócií a strašne málo plnohodnotného času stráveného s postavami. A tak mi naozaj nezáleží na Triss, na Marigoldovi a vlastne ani na Yennefer. Sú to len figúrky, ktoré majú kompozičné účely v rozprávaní o veľkej politike (myslím si, že to veľa vypovedá aj o prístupe Netflixu). Avšak aj politická dráma potrebuje živého človeka, pretože - slovami "klasika" - smrť jedného človeka je tragédia, smrť miliónov štatistika. Nehovoriac o tom, že Netflix tu až príliš zdôrazňuje utrpenie elfov a vinu ľudí (nie že by to tak nebolo) a odkláňa príbeh až príliš skoro do čierno-bielych vôd (večne trpiaci Elfi), pričom Zaklínačovi podľa mňa viac svedčí sivosť a morálna ambivalentnosť, ktorá vyplýva z Geraltovej snahy o neutralitu. Pri prvej sezóne nič z toho až tak nevadilo, tam to trochu vyvažoval spôsob rozprávania, nadšenie zo sveta a novosť. Tu už jasne vidno bezradnosť. (05.01.2022)

Ako najlepšie zhodnotiť druhú sériu Zaklínača...   Predstavte si, že sedíte v krčme a čakáte na príchod kamaráta, ktorého ste dlhšie nevideli. Pred vami sa skvie napenený polliter a vy sa už tešíte, ako si s kamošom zaspomínate na všetky tie spoločne prežité legendárne chvíľky a zároveň sa neviete dočkať, s akými novinkami vás prekvapí.   Lenže človek, ktorý si oproti vám napokon sadne, nie je váš kamarát, ale niekto, koho ste nikdy nevideli. Dotyčný smrdí, príšerne nadáva a artikle jeho oblečenia nekorešpondujú jeden s druhým ani s prižmúrením oboch očí. A čo je najhoršie, na hlave má natiahnutú krvavú a dotrhanú kožu z tváre vášho dávneho priateľa.   V odpore a v hrôze sa zháčite, avšak navôkol sediaci štamgasti sa na vás pozrú ako na blázna. "No a čo, že to nie je tvoj kamoš," hovoria a vy si s hrôzou uvedomíte, že bezbrehé šialenstvo tých slov nepočuje nik iný, len vy. "Daj mu šancu, iste má v talóne pripravených pár prekvapení." S neistotou sa teda obrátite späť na cudzinca a opatrne ho vyzvete, aby spustil. Veď čo, možno majú pravdu. Váš dávny kamoš to síce nie je, ale v minulosti ste dali šancu aj čudesnejším indivíduám.   Kreatúra však otvorí smradľavé ústa a vy okamžite pochopíte, ako škaredo ste sa splietli. To, čo hovorí, nedáva ani najmenší zmysel; slová samotné síce znejú správne, ale ich spojenie do viet viac než čokoľvek iné pripomína zdrogovaný psychotrip z hlbín pekla. Zatúžite zdvihnúť sa a utiecť kade ľahšie, ale zvrhlá fascinácia je silnejšia ako vy a priková vás na mieste. Ostanete až do konca a kreatúra so slizkým vechťom krvavej kože na hlave napokon zmĺkne. Štamgasti v podniku tlieskajú, z ich úst prúdy chválospevov na výzor onej kreatúry, ktorá zmasakrovala vášho dávneho priateľa. Čipkovaná sukňa natiahnutá na rifľových kraťasoch, páperovité boa utiahnuté okolo pása, na jednej nohe črievička, na druhej koliesková korčuľa. Ľudia nešetria obdivom, na stôl pred vami hádžu tringelty a pýtajú si viac.   A vy si pripadáte ako jediné lietadlo v ústave pre mentálne narušených. Tak asi taká je druhá séria netflixovského Zaklínača.   0/10 (20.12.2021)

Už v druhej sérii sa z toho stáva samostatný príspevok do Zaklínačovho sveta. Nekopíruje to knihy, nekopíruje to hry, drží sa akurát tej najhlavnejšej dejovej línie a najhlavnejších charakteristík postáv. Pritom si to ale bez najmenšieho zaváhania zachováva ducha predlohy, určujúci konflikt neprekrúca, hlavným myšlienkam sa nespreneveruje. Rozprávkový opar je na mieste (Sapkowski na ľudové rozprávky a povesti odkazuje rád a nijako to nemaskuje), z hercov neprekáža nikto (viacerí akoby sa pre svoje role v tomto seriály narodili), triky sú vo svojej skromnosti kúzelné... skrátka sa na to celé rozprávkové fantasy (pochopte už konečne!) pozerá skvele... a ja, bez toho aby som vyzýval k bezvýhradnému potlesku, skutočne nechápem, komu sa tu čo môže extra nepáčiť. Rozprávka vážení, ROZ-PRÁV-KA! A skvelá. (12.01.2022)