Okno zo spálne

Naprosto nenápadný, přesto skvělý krimi thriller, který vtáhne diváka do děje velmi brzy a do konce nepustí. Napětí střídá očekávání, co se zase hlavnímu hrdinovi vymkne z rukou a ve finále se tak stává ze svědka obžalovaným. Parádní prácička režiséra Hansona a velmi příjemní a neokoukaní herci, na které se hezky dívá. Film na mne působí lehce komorním a úsporným dojmem, což však rozhodně nepovažuji za mínus, jelikož samotný děj a atmosféra je parádní! (20.07.2010)

Příklad, kdy si divák-nováček/naivka napětím okouše všechny nehty a náramně si to užije, a guru trpí, protože náhody se tu moc kupí. Nepasuji se ani do jedné skupiny. V tomhle osmdesátkovém looku to ale ještě je i díky Gutenbergovi celkem snesitelné. Oceňuji nápaditost, s jakou byla vystavěna zápletka a ode dneška budu dávat (filmový) příměr "bejt v prdeli" (jak Baťa s dřevákama) jak Terry Lambert. (26.05.2013)

Když jsem se na tenhle film díval, skoro se mi chtělo spát. Velice rychle mě ale probral. Celé vyprávění má hlavu i patu, Guttenberg nepůsobí jako Mahoney, vypadá pořád sice jako spíš kluk, ale, možná i proto jeho postava je stále sympatická. Nejvíc se mi ale líbil příběh, který se scénářům skutečně povedl. Hrdinovi a jeho druhé přítelkyni jsem skutečně fandil a to už se mi dlouho nestalo. Jediné, co se mi trochu nelíbilo, byl takový nevýrazný vrah, který nevypadal na toho správného psychopata, ze kterého jde strach. Ale i přesto bych těch 90 % dal. (20.07.2010)

Steve Guttenberg bol veľmi fajn. Nebol to herec nekonečných možností a jeho vrcholné obdobie trvalo len nejakých 6 rokov (rátam to od prvej Policajnej akadémie/1984 po pokračovanie hitu Traja muži a nemluvňa nazvané Traja muži a mladá dáma/1990). Ale rozhodne sa nemá za čo hanbiť. A „len“ 6 rokov treba ozaj dať do úvodzoviek – sú herci, ktorí v podstate žiadne vrcholné obdobie nemajú. Uhrať to vždy v rámci možností vedel bez problémov. Mal solídnu charizmu a bol to sympaťák, ktorý sa na nič nehral a možno aj preto si ho diváci obľúbili a mali ho radi. Ostatne, hral v peknej kôpke osemdesiatkových kultoviek (okrem spomínaných titulov ešte Číslo 5 žije ja osobne zbožňujem najmä oba Zámotky). Okno zo spálne (1987) ho zastihlo na vrchole síl. A treba povedať, že ide fakt o veľmi dobrý triler. Sranda je, že som si ho pozrel až v roku 2021 a dalo by sa povedať omylom, pretože som si kompletizoval voyeuristické trilery inšpirované Hitchcockovým Oknom do dvora (1954) a z nejakého dôvodu som bol v tom, že medzi ne patrí aj práve Okno zo spálne. Tí, ktorí ste ho videli, samozrejme viete, že to nie je pravda. Voyeuristický je iba úvod, ale vlastne ani on nie, pretože tu nikto nikoho nešpehuje, ale iba raz v noci vykukne z okna po tom, čo zvonku začuje sériu výkrikov a volaní o pomoc. Vôbec mi však tento omyl nevadil a okamžite som sa naladil na kvalitný kasting (Brad Greenquist mal vtedy silné obdobie: už o dva roky hral nezabudnuteľného Pascowa v kingovke Cintorín domácich zvierat). Ocenil som tiež pôsobivú osemdesiatkovú atmosféru a zaujímavú výpravu mesta, v ktorom stále prší. A chytal som sa za hlavu, ako sa hlavný hrdina čoraz hlbšie potápa do problémov, avšak neprišlo mi to lacné, samoúčelné a ani vycucané z prsta, ale logicky to vychádzalo zo vzniknutej situácie. Bez spoilerov sa o tom nedá baviť, tak len napíšem, že v priebehu deja sa vyskytne viacero prekvapivých zvratov, ktoré nemajú šokujúci charakter, ale to, že sa nejaká postava zachová nie podľa očakávaní (prípadne sa objaví to s kontaktnými šošovkami), brutálnym spôsobom mení vývoj príbehu. Bez problémov som sa vcítil do hrdinovej kože. Akčné finále je síce už trochu povinnou a naťahovanou jazdou (a stopáž mi prišla najmä ku koncu predsa len už prehnaná), napriek tomu veľmi fajn záležitosť. Ale na štvrtú hviezdu to nevidím. (06.06.2021)

Prekvapivo dobrý thriller, na ktorom si najviac cením myslenie hlavných hrdinov, ktoré v dnešných thrilleroch často chýba. Film je prevažne konverzačný, niečo málo akcie je v úplnom závere. Skvelé dialógy znejú tak obyčajne, ale práve v tom je ich sila. Človek je v problémoch a logicky uvažuje, aké má možnosti. Vďaka rozumným úvahám a dômyselnému rozoberaniu každého ďalšieho kroku, som nemal čas pozerať po hodinkách a musím uznať, že na 87-my rok je to solídny thriller. Dodávam, že Elizabeth McGovern mi dosť pripomínala o dosť menej talentovanú Eriku Eleniak. 80%. (13.11.2012)