Ready Player One: Hra sa začína

Zvláštní změť. Ne zrovna nejaktuálnější motiv hromadného úniku do virtuálu autoři vzali, famózně natrikovali a vecpali do něj imbecilní haranty s podivnými cíli. Jak sama ,,nerealita" působí výborně, tak pak vše, co se má dít ve světě skutečném, je až směšně ploché. A dětinské. A na hovno. A.... ajvaj. ,,Konečná premisa" filmu na téma léčby problémů ve světě, který se zcela logicky hroutí, ve vyznění ,,v úterý a čtvrtky se bude žít, zbytek týdne pařit"(a konkurence tu díru na trhu samozřejmě nevyužije) se tváří optimisticky, což mi zkroutilo již tak podivnou mordu v neskutečný škleb. Přečtěte si místo toho třeba Hetešu. (03.06.2018)

No teda! Snad v každé scéně z Oasis, je tolik odkazů na hollywoodské blockbustery posledních cca čtyř dekád, že vypsat sem jen polovinu z nich, by zabralo rekordní počet řádků v mém komentáři. Tento snímek ve mně opět probudil hráče a mám chuť si zase pořídit nějakou tu herní konzoli a ponořit se do světa, ve kterém jsem kdysi trávil celkem dost času. Film mě bavil, nespustil jsem od něho zrak a při hledání druhého klíče v hotelu Overlook, jsem jen několik minut zíral s otevřenou pusou (úžasná filmařina a zároveň nostalgie) a nevěřil vlastním očím. Alan Silvestri muzicíruje jako John Williams v dobách své největší slávy a Steven Spielberg, který pro hlavní roli objevil svého mladšího dvojníka, se se vší parádou vrátil na pole sci-fi. No a Matrix může jít pomalu do penze... (24.10.2018)

Na Ready Player One som síce bol dosť zvedavý, ale na tejto tématike sa dalo aj dosť pokaziť, preto som radšej svoje očakávania zmiernil a nakoniec to dopadlo ešte podstatne horšie, než som čakal. Určite sa nejedná o nejaký brak, ktorý by som chcel kritizovať a vysmievať sa mu, film svoje kvality má, ale mňa to jednoducho skoro vôbec nebavilo. Čo z toho, že film poukazuje na popkultúru osemdesiatych rokov, ktorú milujem, ale natočené je to úplne moderne, toto je čistokrvný súčasný blockbuster a navyše prispôsobené až moc deťom. Príbehu nemôžem uprieť svižné tempo, aj pri vyše dvojhodinovej dĺžke tu nie je moc miesta na nudu, ale mňa väčšinu času vôbec nezaujímalo, čo sa práve deje. Celé to zbieranie kľúčov pôsobí až moc infantilne a tých dobrých atrakcií tu zase tak moc nie je, aby to dokázali zachrániť. Chcelo by to aj lepšie vykresliť reálny svet, z filmu som sa vôbec nedozvedel, prečo je taký zlý, že ľudia musia pred ním neustále unikať do virtuálnej reality, toto bolo viac o pohodlnosti a večnom snívaní, než o reálnej potrebe, ako to býva pri iných filmoch s podobnou tématikou, takže tu sa postavám nedá ani zďaleka tak fandiť. A čo je najhoršie, tu absolútne nefunguje nejaké napätie, tu postavy neumierajú, lebo sa do boja môžu hneď vrátiť a tak sa tu nedá o nikoho obávať. Toto nemá s krvavými osemdesiatymi rokmi absolútne nič spoločné. Po akčnej stránke tu tiež nie je moc o čo stáť, hneď úvod ponúkne slušnú automobilovú naháňačku , ktorá sa mi aj napriek modernému štýlu páčila, predsa len bola dravá a pred King Kongom alebo Tyranosaurom sa neuniká v každom filme, ale tým to končí, potom je tu až na pár maličkostí vlastne už len veľkolepé finále a to už bolo tak veľkolepé, že ma to absolútne nezaujímalo, jednoducho sa len hromada digitálnych postáv ostreľovala s inou podobnou hromadou, na tom ani neviem, čo ma môže baviť. Takže vlastne v celom filme ma skutočne bavili len dve sekvencie, úvodná naháňačka a časť v Kubrickovom Osvietení, toto bol výborný nápad, ale na tak dlhý film je to predsa len trochu málo. A všetky tie staré známe postavy z kultových filmov a hier sa tu objavia len na pár sekúnd, takže to pre film nemalo žiadny význam. Jedine ten Chucky ma potešil, ten má tých sekúnd o trochu viac. S obsadením ale nemám väčší problém, hlavná zostava je celkom sympatická, z vedľajších postáv poteší Mark Rylance ako tvorca hry, síce tu má len málo priestoru, ale páčilo sa mi, ako sa tu s ním naložilo, aspoň toto mi pripomenulo to milšie filmy osemdesiatych rokov. A ani záporáci nie sú najhorší, ale len v reálnom svete. Režijne tu nemám väčších výhrad, predsa len Steven Spielberg vie, čo robí, ale štýlom šiel tentoraz mimo mňa. A hudobne poteší aspoň tých pár piesní osemdesiatych rokov. Takže Ready Player One určite nie je vyslovene zlý film, ale mňa to nebavilo a prekvapuje ma taký úspech u iných milovníkov osemdesiatych rokov. Toto bolo až moc súčasné. 45% (30.03.2018)

„Nindžovia sa neobjímajú.“ Toto išlo značne mimo mňa. Vzniknúť to pár rokov dozadu, zrejme by vznikol kultový, revolučný počin. V roku 2018 je to však len ďalší čudný a zbytočný film Stevena Spielberga. Bavilo ma hľadať easter eggy. Boli ich desiatky, ak nie stovky. Ani príbeh nebol najhorší. Niektoré scény mali niečo do seba, pár nápadov bolo hravých a báječných (Osvietenie!). Ale trvalo to úmorné dve a štvrť hodiny (!) a pripadalo mi to hrozne útrpné, malátne, bez života. Pravdupovediac, vyčerpávalo ma pozerať to. Na väčšine easter eggoch som vyrastal, napriek tomu ma film nebavil. Herci slabota, vrátane Simona Pegga a Tyea Sheridana, ktorých mám obvykle mám rád. Jediný herec, ktorý ma tu bavil, bol takmer šesťdesiatnik Mark Rylance pôsobiaci dojmom hippies tridsiatnika, čo bolo  strašidelné. Pokusy o ponaučenia strašne zastarané, fakt mi to pripadá tak, že Spielberg je za zenitom a totálne odtrhnutý od reality (avatar hrdinu varuje, že v reálnom živote nie je sexi, na čo sa z neho vykľuje mladá sexi samička s JEDNÝM MATERSKÝM ZNAMIENKOM NA TVÁRI). Okrem toho mi táto snímka pripadala strašne pohodlná a nakrútená bez chuti, zápalu a talentu (napr. otrasná scéna, v ktorej proti týpkovi s jednou búchačkou stojí naštvaný DAV ľudí a napriek tomu naňho neútočia a to ani tí, ktorým je otočený chrbtom). Vlastne ani poriadne netuším, prečo nedávam len 2*. (19.07.2018)