Suri

Skôr narýchlo zbúchaný recyklát filmu OMO - cesta do praveku ako plnohodnotný dokument. Menej konzistentný ako predchodca z roku 2002. Cieľ je tiež taký zvláštny - zachytiť, ako sa nahí domorodci mlátia pastierskymi palicami. Ekologicko varovné sprievodné posolstvo sa vzhľadom k aktuálnej situácii priam núka. Vláda Etiópie totiž rozpredáva, či prenajíma územie domorodých kmeňov (aj kmeňa Suri) nadnárodným korporáciám. Tie túžia danú lokalitu bezo zvyšku vyťažiť. Afrika je predsa rozvojový kontinent, kde si s nejakými environmentálnymi obmedzeniami ťažby, či ochranou prírody nik veľké starosti nerobí, tak čo. Pôvodné domorodé kmene, žijúce na územiach s ložiskami nerastných surovín, predstavujú prekážku, ktorú treba vyzmizíkovať. Pre hladký priebeh exploatácie sa preto nasadí armáda.Lenže eko komentár k filmu je tiež vajatavý. Dôvod je jednoduchý - nie každý sa odváži jednoznačne pomenovať príčinu stavu.Je ňou dravý globálny kapitalizmus, ako systém potierajúci v mene zisku čokoľvek - prírodu, historické hodnoty, pôvodné zvyky a obyčaje. Lenže toto vo filme neodznie. Len neurčité volanie po zachovaní rôznorodosti. Áno, veď určite, s tým sa dá súhlasiť. Pomenovanie príčiny chýba, pretože... Do rozborov sa nebudem púšťať. Zhruba asi tak: kto sa stotožňuje v iných ohľadoch so systémom, ho len ťažko bude napádať. Chápem, no vyznenie potom niečo trochu postráda. (02.09.2020)

Začíná to jako sjezd řeky, která neni vodákům známá, končí to jako vstup do kultury kmeny, který si zachovává svoji tisíciletou poobu modernizaci navzdory. Můžeme tak vidět obřady, které jsou aktuálně zakazovány, můžeme poznat kmenové zvyky a přírodní styl života, který tváří tvář dnešnímu světa je podroben zkoušce, v níž je takřka nemožné obstát. To činí z dokumentu unikát a přírodní diverzita něco, za co stojí bojovat... (26.06.2018)

Dokument, ktorý vás aspoň na krátku chvíľu donúti zamyslieť sa, či naozaj všetken ten pokrok nie je z istého pohľadu na škodu a či ložiská ropy stoja za životy obyvateľov kmeňa Suri (na druhej strane by sa im mohlo povedať, nech svoje obydlia presunú do inej oblasti za určitú odmenu, to mi zas trochu pripomína Avatar.. ale vysvetlite to kmeňu, žijúcemu viac menej mimo modernú civilizáciu). Barabášovi palec hore taktiež za raftovaciu časť dokumentu, ktorá pobavila a určitých chvíľach (hrošie "nájazdy") diváka až zamrazila. Všetci členovia výpravy majú môj obdiv. (13.09.2015)

Raftový úvod je možno trochu nadbytočný, ale to je jediná výčitka voči tomuto dokumentu. Aké myšlienky prinesie, to je myslím každému od začiatku jasné, pretože si následky globalizácie uvedomujeme. Mňa najmä zaujal prístup domorodcov voči filmárom. Sú maximálne priateľskí, majú zmysel pre humor, dovolia nakrúcať svoje telá vo väčších detailoch a sú dôverčiví. My sa naopak bojíme aj zazvoniť susedovi, že nás vytopil práčkou, aby nás nezbil. Ako by sme sa zachovali my, ak by sme jedného člena Suri stretli u nás na ulici? Jediné, čo nechápem, sú tie pery, ale inak som samozrejme dokonale tolerantný :) (05.07.2016)

Barabáš je pánom svojho umenia, a to že jeho výpravy a následne filmy patria medzi top sveta, už nikto nepochybuje. Milujem nepreskúmané oblasti jeho výprav a tak isto milujem, keď ma dostane do stavu, že nabiehajú zimomriavky. To sa opäť stalo, a ja odchádzal z kina vysmiaty od ucha k uchu:). Nazdar (23.05.2015)