Nevyjasněné zločiny Roberta Dursta

The Jinx je především velmi pečlivě vystavěný dokument. Každý díl má trochu jiný záběr (tři různé vraždy, vztah s Durstovou rodinou atd.) a tím pádem trochu jiné protagonisty, přičemž někteří se samozřejmě vracejí. Tím, jak snímek postupně odhaluje jednotlivé informace a dává je do souvislostí, budí dojem, že nás chronologicky provází detektivně-dokumentaristickou prací filmového týmu, ačkoli je zřejmé, že to tak není. Jarecki si poukázání na některé souvislosti záměrně nechává na později, aby diváka napínal a udělal z dokumentu opravdovou detektivku. A závěr - je opravdu mrazivý. (11.01.2016)

Hranice mezi největším smolařem na světě a nejchytřejším sériovým vrahem v dějinách USA je zatraceně tenká, a její niterné analyzování šíleně návykové. Mít to dvě stě dílů, tak by asi u televize za pár let našli moji kostru, jak je nemožný se od toho v podstatě byť i na pět minut odlepit. Jestli vás u True Detective mrazilo, tak u tohohle zmrznete. (24.07.2019)

Mňa prekvapuje až takéto hodnotenie. Je to dobrý dokument, to dozaista áno, dáva zaujímavý prehľad o osobe vraha i o procese, ktorý ho za vraha neusvedčil. Rovnako je to dokument rýchly, 6 bežných vyučovacích hodín, to prejde jedna radosť. No na mňa pôsobil tak strnulo, príliš psychologicky. Pozerať sa do tváre jedného dedka, ktorý sa snaží očistiť svoje meno a pritom si sám pre seba hovorí blbosti. Intelekt má podpriemerný a nerozumiem, ako mohol jeho právnik vôbec súhlasiť s účasťou na tomto projekte. Režisér si nakoniec vyslúžil slávu za to, že mu pomätenec všetko spapal. (18.07.2016)

Jednoznačne najlepší dokument o "sériovom" vrahovi, aký som doteraz videl (a že ich nebolo málo). Dôvod a myšlienka samotných tvorcov prečo bol spracovaný je veľmi podobná Kirchhoffovej kauze Cervanovej. Jediný rozdiel spočíva v tom, že kým v snímku, kde sú odsúdení od úvodu až do samotného záveru vykresľovaný ako nevinný ľudia, tu postupne dochádza k akejsi premene uhla pohľadu. "The Jinx: The Life and Deaths" je vďaka interview s Robertom Durstom veľmi podobný s dokumentom "Interview with a Serial Killer", kde je spovedaný niekoľko násobný vrah Arthur Shawcross. V oboch prípadoch je fascinujúce sledovať ich prejav. Pre tých, ktorí nemajú veľkú skúsenosť s vypočúvaním, by som odporučil zamerať sa na ten neverbálny, teda najmä na mimiku tváre, ktorá Vám dokáže dať odpoveď na mnohé otázky ( žmurkanie, pohľad v ľavo a pod.. ). (11.07.2015)

Aj mne zmizol muž. Raz som ho vyhodila kdesi na zastávke potom, ako ma sral s náhlou potrebou rodičovstva, aj keď sme sa jasne dohodli, že nijaké deti nebudú. Na vrieskajúcich faganov ja nikdy nebudem mať náladu, a on že nie, nie, že on chce potomka. Takže sa asi prepadol pod zem alebo čo, lebo po ňom nezostala ani stopa. No nejako ma furt s tým zmiznutím otravovali, potom zatkli, potom pustili, tak som pre istotu ušla a prezliekala sa za muža. Ale susedovi došlo, kto som, tak som ho akosi v sebaobrane zastrelila, a v sebaobrane rozsekala na kusy a v sebaobrane nahádzala do mora. A potom som to všetko povedala najlepšej kamarátke. No a policajtom napadlo, že ju pojdú spovedať, tak som prirodzene musela zabiť aj ju. Ale to všetko v SEBAOBRANE! Chápete. A ešte som ako zodpovedná občianka písomne upozornila políciu na jej mŕtvolu. No a potom niekomu napadlo urobiť o tom film, a ešte k tomu aj dokument. Chápete? Tak som sa toho dokumentu v sebaobrane zúčastnila, ale nedopadlo to celkom podľa mojich predstáv. Myslím si, že najväčšou chybou v mojom živote bolo ukradnúť sendvič v supermarkete. Aj keď som mala vo vrecku 680 $ a v aute 38 000 $, tak som si povedala, že prečo nie. Keď môžu kradnúť ostatní, prečo by som nemohla kradnúť aj ja? Tak či tak ma moja rodina, vlastniaca polovicu New Yorku a spravujúca Sochu slobody, dostane z každej stupídnej nepríjemnosti vrátane vrážd. (05.12.2022)