Réžia:
Danny BoyleScenár:
Aaron SorkinKamera:
Alwin H. KüchlerHudba:
Daniel PembertonHrajú:
Michael Fassbender, Kate Winslet, Seth Rogen, Katherine Waterston, Jeff Daniels, Michael Stuhlbarg, Perla Haney-Jardine, Ripley Sobo, Makenzie Moss (viac)VOD (3)
Obsahy(2)
Film sa odohráva počas vyhrotených momentov pred zahájením kľúčových Jobsových prezentácii, ktoré menili dejiny, a to nie len počítačové. Prvý krát stretávame Jobsa v polovici 80-tych rokov, kedy na trh uviedol Macintosh. Od prvých minút utvrdzuje divákov v tom, že reči o jeho neznesiteľnosti neklamali. Je to monštrum, ktoré šikanuje svojich podriadených za nesplnenie nesplniteľných príkazov, ponižuje matku (Katherine Waterston) svojej dcéry, ktorej otcovstvo aj napriek súdnemu rozhodnutiu neuzná, do krvi sa háda so svojou pravou rukou Joannou Hoffmanovou (Kate Winslet), pokiaľ nedosiahne svoje. S ubiehajúcimi minútami sa však z jednorozmerného psychopata stáva osobnosť, ktorú budú diváci chápať, obdivovať, ale samozrejme takisto aj nenávidieť. Asi ako každú ľudskú bytosť, ktorá videla o kúsok ďalej, než všetci ostatní. (Barracuda Movie)
(viac)Videá (18)
Recenzie (602)
Vzťahy som chápal, ale všetko ostatné je pre mna španielska dedina. Nie som totiž nerd, počítač som mal až po dvadsiatke, Jobsa si spájam viac menej iba s Pixarom a o tejto kooperácii tento film (pochopitelne) nie je. Takže chyba je v mojom posunutí jednej strany kocky oproti druhej nie o jeden milimeter, ale o meter. Ak by bol takouto formou a s takou inteligenciou nakrútený film o povedzme o Federerovi, ako trikrát nastupuje na finále grandslamu a rieši vzťah so ženou, ktorej vysvetluje, že otcom ich dieťaťa môže byť 28% hráčov v ATP, mohol by to byť v mojich očiach zážitok dekády. Takže Sorkin, napíš aj takúto alternatívnu verziu. Takto môžem obdivovať iba strih, hercov, réžiu no a tak podobne. ()
Bez ohledu na osobní názor (kterým možná ani nedisponuji) nefunguje nový Jobs zcela hladce jako film. Záměrný výběr několika zákulisních prezentací a jejich následné zhuštění s osobním životem překvapivě drží pohromadě, ba naopak i relativně pohltí a vzbuzuje napětí, ale konečný efekt je zanedbatelný. Jako letmý pohled do života a práce jedné velké osoby proč ne, jenže coby dramaturgicky dobře postavený příběh ani náhodou, The Social Network je pořád o dvě třídy výš. ()
Tomuto dílu se opravdu nedá říkat životopisný snímek. Z života Steva Jobse je tam totiž naprosté minimum. Jestli bylo cílem filmu ukázat jen to, jaký to byl strašný člověk, tak gratuluju - na to ale stačila hodinka maximálně. Jinak opravdu velká nuda. Celý film se odehrával ve stylu: představení výrobku, hádka s dcerou a její matkou, hádka se Stevem Wozniakem, hádka s tím chlápkem co dělal ředitele Pepsi a do toho tam ještě běhá Kate Winsletová s příšerným polským přízvukem. A takhle to jde opakovaně celý film. Nic dalšího se tam neděje. Pokud někdo o Jobsovi nic moc neví, tak mu celý film nebude dávat smysl. Herecké výkony navíc taky nulové (to ten Ashton Kutcher byl o 100% lepší) a snaha vybrat (nebo přestylizovat) Fassbendera, aby byl Jobsovi alespoň zdánlivě podobný taktéž nulová. Za mě je to teda propadák. 2* ()
Dlho som uvažoval nad tým, prečo nie je nikto v Hollywoode schopný urobiť všestranný, nadčasový film o Jobsovi. Po zhliadnutí desiatok hodín materiálu, prečítaní životopisu a po Boylovom filme som musel usúdiť, že to nie je kôli neschopnosti filmárov - je to jednoducho neplnohodnotný materiál. Steve je síce dodnes inšpiratívnou a kontroverznou osobnosťou, ale súčasťou jeho sily je aj kúzlo samotnej značky Apple, ktorú scenáre nedokážu spracovať, a tak nám z neho vždy zostane len obraz človeka, ktorý pólku svôjho života zapieral svoju dcéru, a viedol cholerickým spôsobom najväčšiu IT firmu sveta. Sorkin sa vedomo vyhýba samotným prezentáciám, a sústredí sa len na zákulisie. Vzniká z toho tým pádom síce ľudskejšie drama, ale diváka to strháva do neustáleho stresu, a nemá šancu si užiť tú stránku Jobsa, ktorú všetci poznáme. A to je škoda. Steve je totiž preč, a nostalgická vsuvka by bola dodala filmu to, čo nemá zatial ani jeden z nich... Zase len nadpriemer s dokonalou orchestrálnou hudbou a obrazovým strihom. 80% | Cinestar Anděl Praha, 13.11.2015 | ()
Každé nakousnuté Apple časem zhnědne. A tohle jablko mě solidně otrávilo nudou o třech dějstvích.Tohle byla slušná kašovitá hmota. O čem ten film vlastně byl? Steve Blowjobs se dvě hodiny dohaduje se svými spolupracovníky, co je pro něj a jeho zhola zbytečné produkty dobré. Dohaduje se s nimi ve třech různých údobích svého života, 1984, 1988, 1998, a všechna tato údobí se ničím neodlišují, jen jsou naprosto stejně nudná, užvaněná a absolutně ničím zajímavá. Blowjobs je arogantní, povýšenecký, panovačný, pedantický, hádavý, působí, že má periodu každý den. Divák jej nemohl obdivovat ani minutu. Nebýt soustředěného výkonu Michaela Fassbendera, film bych ani nedokoukal. Nebylo proč. Multimiliardář, jehož číslici jeho konta by leckdo neuměl ani napsat, a on řeší pár drobných, které pustil pro svoji "upytlačenou" dceru. S jeho prachama bych opíchal půl světa, pořádal pařby každý den, hrál do rána konzoli, prostě se bavil, on řešil hovna. Režie Dannyho Boyle je těžkým zklamáním. Film absolutně ničím neoživil, klidně jej mohl podepsat Alan Smithee, prostě k čemu dělat film o nedostudovaném géniovi, když už jeden takový existuje, s Ashtonem Kutcherem, který byl o něco záživnější. Navíc byl jeho představitel svému předobrazu podobný, Fassbender nebyl vůbec. Jedná se o nejhorší film Dannyho Boyle. Nikdy nechci o jeho nudném, nekompetentním počinu ani slyšet. Životopisy se pro něj nehodí. Zvláště ty o mužích, kteří mají v hlavě rovnice a logaritmy, které jsou normálním divákům vzdálené, a režisér je nijak a ničím nedokázal přiblížit. Ono to pramení i z toho, že Blowjobs neměl vůbec pozoruhodný život. 2/10 ()
Galéria (65)
Zaujímavosti (24)
- Pre režiséra Dannyho Boylea je film o Steveovi Jobsovi prvou snímkou, ktorú nenatočil s kameramanom Anthonym Dod Mantleom. Pretrhli tak 14 rokov dlhú spoluprácu. (classic)
- Spoluzakladateľ spoločnosti Apple, Steve Wozniak, bol k filmu prizvaný ako konzultant. (Gryphon)
- Steve Jobs ve skutečnosti za svého života navázal kontakt se scenáristou tohoto snímku, Aaronem Sorkinem, a sice v únoru roku 2005, kdy se na něj obrátil s žádostí o pomoc při napsání textu k dnes už slavnému projevu na Stanfordské univerzitě k ukočení akademického roku. Sorkin mu pomoc přislíbil, ale v dubnu pořád ještě nejevil známky toho, že by na něm skutečně začal pracovat. Když se mu Jobs konečně v červnu dovolal, nedostalo se mu stále žádné konkrétní odpovědi, a proto během jednoho večera napsal svůj proslov sám. Byl o hodně prostší a osobnější, než původně plánoval. Vylíčil v něm tři příběhy ze svého života, které považoval za důležité. (JendaT)
Reklama